Komplex budov Starej radnice predstavuje unikátny architektonický vývoj objektov od 14. po 20. storočie.

Najstaršie jadro radničného komplexu tvorí dom s vežou mestského richtára Jakuba, ktorý zomrel v roku 1374. Na poschodí boli reprezentačné priestory s prepychovou fasádou, kde sa schádzala mestská rada.

V prvej tretine 15. storočia sa stal oficiálnou radnicou. V roku 1422 mesto prikúpilo susedný Pawerov dom a nad priechodom medzi domami vybudovali rokovaciu sieň volených zástupcov občanov mesta.

Neskôr k areálu pripojili aj ďalší, tzv. Ungerov dom. V druhej polovici 16. storočia radnica prešla renesančnou úpravou. Fasádu objektov zjednotili a na nádvorí postavili arkádovú chodbu. Pôvodne gotická veža radnice dostala súčasnú barokovú podobu v roku 1733.

Radnica následne prešla viacerými stavebnými úpravami. V rokoch 1911-1912 bolo pristavané nové krídlo pri prepojení objektu s Primaciálnym palácom, ktorý mesto odkúpilo pre účely magistrátu.

Súčasťou architektúry radnice je aj zachovaná pôvodná výzdoba interiérov od stredoveku až po 19. storočie, ktorá sa stala súčasťou expozičnej prezentácie. 

Dnešná podoba objektu Starej radnice je výsledkom pamiatkovej obnovy zo 60. rokov 20. storočia, kedy došlo k odkrytiu fasád pôvodných architektúr radnice.

Pri rekonštrukcii objektu v rokoch 2008-2011 na základe nových nálezov stredovekej architektúry došlo k úprave prízemia interiéru i fasády Pawerovho domu.

Radnica je od roku 1868 sídlom Múzea mesta Bratislavy.

-------

V budove Starej radnice sa nachádza stála expozícia dejín mesta, ktorá sa venuje dejinám obyvateľov Bratislavy na pozadí historických udalostí od novoveku až po súčasnosť.

Cieľom expozície je priblížiť návštevníkom históriu Bratislavy výberom najvýznamnejších okruhov z jeho histórie predstavených ako dejiny jeho obyvateľov.

Skladba zbierkových predmetov múzea, priestorové členenie miestností a ich obmedzená rozloha limitovali časové obmedzenie prezentácie od stredoveku do konca 30. rokov 20. storočia.