literárna akcia
LQ #31: Bahnokrvný/Jazver

Literárny kvocient bude opäť poetický. Ivana Hostová, Eva Urbanová a Ján Gavura sa pozrú na dve výrazné zbierky z vydavateľstiev Modrý Peter a Vlna - urbánny splietací mág.

 

06.04.2020, Po

Moderuje Peter Darovec.

Poézia Evy Luky od debutu vzbudzuje pozornosť kritiky svojou exotickou, surreálnou obraznosťou, vytrhnutou zo súvislostí súčasných poetík. Znepokojivá obraznosť, balansujúca medzi príťažlivou a racionálne neuchopiteľnou cudzosťou a eskapistickou samoúčelnosťou sa u nej stále viac ornamentalizuje a nateraz kulminuje v minuloročnej zbierke Jazver, ktorá vychádza po Lukinej osemročnej básnickej odmlke. Do lyrickej hrdinky – ja-zvera – a jej sveta hrozivo agresívne aj terapeuticky transgresívne vstupuje ne-ľudské. Živé aj preparované rastlinné a živočíšne elementy definujú a pretvárajú Lukinu prízračnú krajinu a postavy v nej. Jedna z otázok, ktorú si kritika však zaiste v súvislosti s touto zbierkou bude klásť, sa bude týkať hraníc (akceptácie) prvoplánovosti textov.

Bahnokrvný je piatou zbierkou básní Andreja Habláka a – podobne ako Jazver u Evy Luky – premosťuje relatívne dlhé básnické mlčanie. Autorova doterajšia tvorba bola spravidla recipovaná v kontexte experimentujúcej vetvy slovenskej poézie. O aktuálnej zbierke síce nemožno povedať, že by sa výrazne vzďaľovala od Hablákovho rukopisu, zároveň sa však v kontexte súčasných skúmaní hraníc písania skôr radí k menej radikálnym. Okrem relatívne vysokej miery rozbiehavosti výpovede a z nej vyplývajúcej recepčnej náročnosti do popredia z textu vystupujú skôr tradičnejšie prvky lyriky – subjekt, obraznosť, reflexívnosť či hlásková inštrumentalizácia. A otázka? Napríklad: pre koho (primárne)?

Knihy:
Andrej Hablák: Bahnokrvný
Nová, piata radová zbierka jedného z hlavných predstaviteľov psychedelického realizmu vychádza po desiatych rokoch od vydania zbierky Leknín. Autor sa v nej svojou jedinečnou optikou púšťa do skúmania dnešného sveta. Neohrozene, bez akýchkoľvek zábran.

Eva Luka: Jazver
Žena v poézii Evy Luky je iracionálna, raz vyčkávajúca, pasívna, a inokedy spod kontroly sa vymaňujúca bytosť. Opúšťa odcudzený, nespoľahlivý, civilizovaný svet, v ktorom sa ľudské stalo neľudským. Preniká do magického a podmanivého univerza snov, vízií a preludov. V neraz bizarnom príbehu osobnej mytológie sa ako záchrana črtá návrat alebo zostup do zrozumiteľnejšieho sveta zvierat a rastlín. Cez zvieracie, animálne sa manifestuje bolestivo ľudské.