Slovenská národná galéria zomiera. Po traumatických zážitkoch posledného obdobia, keď je neustále vystavovaná šikane vlastných metastáz – orgánov, ktoré lynčujú jej donedávna životom prekypujúce, čerstvo zrekonštruované telo – už nevládze. Pred našimi očami chradne a opúšťa to, čo doteraz pokladala za zmysel života. Jej vlastné zdravé orgány ju opúšťajú, pretože v metastázovom tele sa nedá prežiť. A tak sa dnes na Slovenskú národnú galériu pozeráme ako na trosku – dogabané, vysmievané, zdrtené, hynúce, traumatizované telo, sužované hnevom a žiaľom. Avšak svoj plač SNG nepúšťa zpod kože, ale dusí ho vnútri.

V súlade so starou slovenskou tradíciou prichádzame v tejto chvíli k SNG ako plačky, aby sme jej pomohli vytrúchliť, vyplakať a vyvrieskať svoj hnev a žiaľ. Plačom síce nevymažeme peklo, ktoré sa jej momentálne deje, no aspoň jej pomôžeme zmierniť bolesť a podeliť sa o jej súženie v spoločnom trúchlení.

V rámci tohto trúchliaceho rituálu budeme ako skupina plačiek vyplakávať žiaľ Slovenskej národnej galérie a niesť transparentnú vlajku od Katy Mach. V rukách budeme držať cibule ako symbol žiaľu. Ak nás chcete podporiť v tomto solidárnom geste, pridajte sa k nám. Zídeme sa v nedeľu 30. 3. 2024 o 16:00 pred SNG. Prineste si so sebou cibule. 

Koncept pre performanciu vznikol na základe výskumu Evy Priečkovej (@ evalunova) a Zuzany Žabkovej (@Uzana Zabkova)  o plačúcich dievčatách a rozvinul sa v dialógu Zuzany Žabkovej so Zuzanou Jakalovou (@sujkaj ) o dielach Katy Mach a s festivalom MACH (@mach_mach_).

Organizátori: Ivana Šáteková, Peter Barényi, András Cséfalvay, Jaroslav Kyša, Erik Šille, Kristián Németh a Rastislav Sedlačík a Otvorená kultúra

Pozrite si aj ďalšiu protestnú akciu pod premostením SNG: Za čiarou - kolektívna umelecká akcia.