Program

26.2.

V roku 2025 si pripomíname 90. výročie narodenia jedného z najvýraznejších divadelných, filmových a televíznych hercov Ivana Mistríka (1935 – 1982).

Svoju kariéru začínal ako detský herec v inscenáciách SND, ale angažovanie na prvú scénu prišlo omnoho neskôr. Mistrík sa herecky zdokonaľoval na regionálnych scénach, v Dedinskom divadle a neskôr v Stredoslovenskom divadle, dnešnom zvolenskom DJGT. Od roku 1954 získal angažmán na bratislavskej Novej scéne, kde sa okamžite zaradil medzi protagonistov činoherného súboru. Vďaka nevinnému chlapčenskému zjavu stvárňoval najmä naivných idealistov, citových maximalistov a prvou láskou očarených mladíkov – Kay vo Švarcovej Snehovej kráľovej (1955), Radúz v Zayerovom Radúzovi a Mahuliene (1957), Záhorský v Hollého Geľovi Sebechlebskom (1957), Perdikan v Mussetovej dráme S láskou sa neradno zahrávať (1958). S hercom pravidelne spolupracovala progresívna režisérka Magda Husáková-Lokvencová, ktorá mala na rast jeho tvárnosti vplyv najmä v prvej polovici 60. rokov, keď sa aj vďaka jej snahe činohra Novej scény stala jedným z najreprezentatívnejších slovenských divadelných telies. V jej réžii Mistrík exceloval ako Seržant Trotter v Christieovej Pasci na myši (1962), Pešiak v Majakovského Kúpeli (1963) a predovšetkým ako titulný hrdina vo Frischovej filozofickej groteske Don Juan alebo Láska ku geometrii (1964). Po jedenástich rokoch na Novej scéne a značnom renomé vďaka úspechom v televízii a českej aj slovenskej kinematografii získal možnosť angažmánu v Činohre SND. Konkurznou úlohou bol Knieža Myškin v dramatizácii Dostojevského románu Idiot (1965). Po frapantnom výkone sa Mistrík stal kmeňovým členom činoherného súboru, kde sa dostával k náročným umeleckým výzvam, ktoré svojou psychologickou drobnokresbou, civilnou nenútenosťou a vystihnutím intelektuálneho rozmeru postavy premieňal na vyčerpávajúce herecké štúdie. Do dejín Činohry SND sa zapísal najmä ako Trofimov z Čechovovho Višňového sadu (1967), Viktor Žiaranský zo Stodolovej Maríny Havranovej (1968), Filip z Dürrenmattovho Kráľa Jána (1970), Rohon z Palárikovho Dobrodružstva pri obžinkoch (1970), Marco Polo z O´Neillovho Miliónového Marca (1975) či Fryderyk Chopin z Iwaszkiewiczho Leta v Nohante (1981).
 
Výnimočnosť Ivana Mistríka si pripomenieme televíznou inscenáciou "Dvanásť nahnevaných mužov" (1979), ktorá bola natočená podľa divadelnej inscenácie zo SND (premiéra v roku 1977), v oboch prípadoch v réžii Miloša Pietora. Okrem Mistríka v nej účinkujú aj ďalšie legendy slovenského herectva – František Dibarbora, Michal Dočolomanský, Ctibor Filčík, Oldo Hlaváček, Mikuláš Huba, Štefan Kvietik, Elo Romančík a ďalší.

20.3. 

V roku 2025 si pripomíname 105. výročie narodenia jedného z najvýraznejších divadelných, filmových, televíznych a rozhlasových hercov Ctibora Filčíka (1920 – 1986).

Herec začínal kariéru v martinskom divadle krátko pred koncom druhej svetovej vojny. Režiséri v mladom umelcovi okamžite vycítili značný dramatický potenciál, od začiatku mu prideľovali charakterové, ale aj komediálne či milovnícke úlohy širokého žánrového rozpätia. Jeho hereckým „odborom“ sa stali úlohy osudových mužov, elegantných vzdelancov, racionálnych pragmatikov, duševne decimovaných nihilistov. Už v prológu kariéry dokázal v herectve sprostredkovať cez minimum vonkajškového maximum vnútorného. Preto jeho odchod na Novú scénu Národného divadla v závere 40. rokov nebol ničím prekvapivým. V súbore nadviazal tvorivý herecko-režijný dialóg s progresívnou Magdou Husákovou-Lokvencovou a i vďaka homogénnym kreáciám v jej réžiách začal na seba čoraz výraznejšie upozorňovať. Zakrátko v roku 1951 tak prišla ponuka z reprezentačnej scény – Činohry SND. Herecká individualita Ctibora Filčíka sa v početnom ansámbli národnej scény nestratila, naopak, zaujala výnimočné postavenie. Filčík sa stal interpretom širokej palety postáv. Z tých najvýraznejších kreácií možno uviesť Franza Moora v Schillerových Zbojníkoch (1955), Paľa v Karvašovej Polnočnej omši (1959), Šaša v Shakespearovej komédii Čo len chcete (1962), Pastora Johna Haleho v Millerových Salemských bosorkách (1966), Filipa II. v Schillerovom Donovi Carlosovi (1969), Napoleona v Tolstého Vojne a mieri (1974), Gloucestera v Shakespearovom Kráľovi Learovi (1975), Jusova v Ostrovského Výnosnom mieste (1984) či Sira v Harwoodovom Garderobierovi (1985).
 
Filčíkov talent nepoznal dramaturgické ani žánrové obmedzenia. Jeho schopnosť balansu medzi herectvom racionálnych rozmerov a sýtych emočných kontúr dosiahla zenit v úlohe Goetza vo filozofickej dráme o spore dobra a zla Jeana-Paula Sarta Diabol a Pán Boh (1965). Domáci i zahraniční kritici vyzdvihovali sugestívny výkon, v ktorom obsiahol tak filozofickú hodnotu textu, ako i komplikované citové zázemie postavy. Nebola to však iba táto kreácia, ktorá natrvalo zaradila Ctibora Filčíka do skupiny najvýznamnejších slovenských hercov našich vyše storočných profesionálnych divadelných dejín.
 
Výnimočnosť Ctibora Filčíka si pripomenieme televíznou inscenáciou "Krásna neznáma", ktorá bola natočená podľa divadelnej inscenácie zo SND (premiéra v roku 1976), v oboch prípadoch v réžii Pavla Haspru. Okrem Filčíka v nej účinkujú aj ďalšie legendy slovenského herectva – Zdena Gruberová, Soňa Valentová, Anna Javorková, Terézia Kronerová-Hurbanová, Leopold Haverl, Dušan Jamrich, Anton Korenči, Juraj Sarvaš a ďalší.

10.4.

V roku 2025 si pripomíname štyridsať rokov od úmrtia popredného člena Činohry Slovenského národného divadla Antona Mrvečku (1934 – 1985).

Rodák z Budatína začínal svoju kariéru ako pätnásťročný v dnešnom Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Po tunajšom ročnom angažmáne sa rozhodol pre štúdium herectva na Odbornom divadelnom kurze v Bratislave, ktorý absolvoval v rokoch 1950 – 1952. Už počas štúdia ho šéf Činohry SND, režisér Jozef Budský pre nadmerný talent angažoval do ansámblu prvej scény. Mrvečka sa spočiatku uplatňoval v typologických rolách čerpajúcich najmä z jeho mladíckeho výzoru a spontánnosti hereckého prejavu. Postupne sa vyformoval na čelného komika súboru, ktorého nadanie na hyperbolizáciu prostriedkov, improvizáciu či schopnosť komickej štylizácie využíval najmä režisér Karol L. Zachar. Práve pod jeho vedením Mrvečka vytvoril svoje vrcholné komediálne kreácie – Cléonta v Molièrovom Meštiakovi šľachticom (1960), Evarista v Goldoniho Vejári (1961), Ošusta v Záborského Najdúchovi (1966), vodníka Michala v Jiráskovom Lampáši (1973) či Zbojníka Bunkoša v Bryllovom a Gärtnerovej muzikáli Na skle maľované (1974). Bol však aj titulným Chlestakovom v Gogoľovej spoločenskej komédii Revízor (1962) v réžii Janka Borodáča či Picketom vo Farquharvých Gavalieroch (1973) v réžii Petra Mikulíka. Dramatickú tvár Marvečkovho talentu rozvíjal najmä Jozef Budský. Herec kreoval závažné tragické úlohy ako Benvolio v Shakespearovom Romeovi a Júlii (1957), Malcolm v Shakespearovom Macbethovi (1959) a najmä Ľvov v Čechovovom Ivanovovi (1961), v dnes už legendárnych inscenáciách histórie SND.
 
Hercovu osobitosť si pripomenieme televíznou inscenáciou komédie Jána Soloviča "Žobrácke dobrodružstvo", ktorá bola natočená podľa divadelnej inscenácie z Malej scény SND (premiéra v roku 1970), v oboch prípadoch v réžii Jozefa Palku. V inscenácii okrem Antona Mrvečku účinkujú aj ďalšie legendy slovenského herectva ako František Dibarobra, Eva Krížiková, Elena Zvaríková Pappová, Terézia Kronerová Hurbanová, Zuzana Cigánová, Ondrej Jariabek, Marián Gallo, Juraj Sarvaš a ďalší.

Vstup voľný