V diele inšpirovanom piatimi fotografickými cyklami Martina Martinčeka, ktorého galériu portrétov rozširuje o ďalšie postavy, sa prelínajú fotografie s výtvarne invenčnými dokumentárnymi zábermi, synchrónmi a komentárom. Zobrazením civilizačne nedeformovaných individualít sa Hanák snaží hľadať odpovede na primárne otázky ľudskej existencie (ich sociálna neetablovanosť je jedným zo zdrojov zachovania si harmónie vnútorného sveta, slobody a orientácie na podstatu bytia). Zdanlivá bizarnosť skrýva často tragický osud, zápas s biedou, sebectvom, chorobou, neláskou, starobou, pričom si zachovávajú schopnosť ruvať sa so svetom i sami so sebou, intenzívne prežívať vlastnú existenciu.

„Tak ma dajte do kina, aby to bolo smiešno. Keď je to smiešno, to zaujíma človeka”, vysvetľuje Adam Kura, jedna z desiatich postáv dokumentárneho filmu Dušana Hanáka. Ďalšie štyri z celkovo desiatich portrétov starých ľudí z Liptova a Oravy, sú objavom fotografa Martina Martinčeka. Adama objavili Martinček a Hanák spolu, päť ďalších protagonistov našiel režisér sám, sprevádzaný fotografom Vladimírom Vavrekom, ktorého fotografie hrajú vo filme rovnakú úlohu ako tie Martinčekove. Film kombinuje fotografie rovnocenne s kameramanskými zábermi, podobne ako sa postupy dokumentárneho záznamu striedajú s prvkami inscenovaného filmu. "Toto sú príbehy ľudí, ktorí ostali sami sebou. Zabudnutí a prostí, vrastení do zeme, z ktorej vyšli. Nemožno ich presadiť, pretože by zahynuli." osvetľuje už úvodný titulok trezorovaného filmu, ktorý patrí medzi to najlepšie zo slovenskej kinematografie.

Film bol digitálne reštaurovaný Slovenským filmovým ústavom.

Kino Lumière film uvádza v rámci cyklu Klenoty slovenského filmu x Forbes.

Ocenenia

• Grand Prix – Zlatý sestercius, Cena publika, Cena poroty mladých a Cena ekumenickej poroty na 20. MFF dok. filmov v švajčiarskom Nyone 1988
• Cena Asociácie filmových kritikov v Los Angeles za najlepší dok. film 1990
• Veľká cena na V. Etnofilme Čadca 1988
• Cena FICC, Cena FIPRESCI a Cena umeleckého zväzu na Medzinárodnom týždni dokumentárnych a krátkych filmov v Lipsku 1988
• Hlavná cena na 4. MF dok. filmov v Mníchove 1989
• Dušan Hanák dostal Hlavnú cenu a Zlatý klinec v kategórii trezorových filmov (za filmy Ja milujem, ty miluješ, Obrazy Starého sveta, 322) a Zvláštnu cenu za povznesenie dokumentárneho filmu na výsostne umeleckú reflexiu ľudského osudu vo filme Obrazy starého sveta na Dňoch českého a slovenského filmu v Bratislave 1990
• Európska filmová cena – Čestné uznanie za dokument v Paríži 1990
• Cena Paľa Bielika za rok 1988 za réžiu (1989)
• 1. miesto v ankete desiatich kritikov „Desať naj“ vyhlásenej Literárnym týždenníkom v roku 1988
• nominácia na Oscara v kategórii dokumentárny film 1991

Obrazy starého sveta, Československo, 1972, 75 min., anglické titulky, 12+
Réžia: Dušan Hanák

Film na ČSFD