Najväčší stredoeurópsky literárny festival Mesiac autorského čítania (MAČ) bude opäť prebiehať aj v Bratislave. Od 4. júla do 3. augusta 2025 predstavia v Rómerovom dome svoju tvorbu zahraniční spisovatelia a spisovateľky z rôznych kútov sveta v kombinácii s domácim autorstvom. 

Témou tohtoročného MAČ je exilová literatúra.

Denne vždy od 19:00

Program:

8.7. - Meral Şimşek (Kurdistan) & Dominika Sakmárová (Slovensko)

Meral Şimşek (Kurdistan)

Meral Şimşek je kurdská autorka románov a poézie, žijúca v Turecku. Medzi jej básnické zbierky patria Mülteci Düşler (Refugee Dreams / Utečenecké sny, 2013), Ateşe Bulut Yağdıran (Clouding the Fire / Zadýmený oheň, 2015) a İncir Karası (Black Fig / Čierna figa, 2017). Prvý román Nar Lekesi (Pomegranate Stain / Škvrna od granátového jablka) jej vyšiel v roku 2017. Jej básne zvíťazili v tureckej cene za poéziu Martyr Deniz Fırat a dvakrát obsadili druhé miesto. V roku 2018 bola vymenovaná za najlepšiu poetku v Diyarbakır's Golden Earth Awards. Pracuje ako novinárka a redaktorka, pôsobí však aj ako pesničkárka.

Dominika Sakmárová (Slovensko)

Dominika Sakmárová (1990) pochádza z východného Slovenska, z mesta priamo pod Spišským hradom. Okrem sinológie, ktorú vyštudovala na Karlovej univerzite v Prahe, si jej srdce získal aj folklór. Tomu sa intenzívne venuje ako členka speváckeho zoskupenia Rusínske trio, známeho i z televíznych obrazoviek, a taktiež vedie vlastnú folklórnu skupinu, ktorá pôsobí na Spiši už takmer desaťročie. Okrem toho si ju však získala aj kultúra “ďalekého východu”. Jej prvé kroky smerovali do Ázie s cieľom zlepšiť si svoj jazyk. Počas štúdia sa venovala blogovaniu; články o živote na Ďalekom východe sa tešili veľkému čitateľskému záujmu a vďaka nim si dokonca vyslúžila audienciu v prezidentskom paláci. Štvrtý titul Dominiky Sakmárovej Biele mesto (Ikar, 2024) ponúka sedem poviedok, ktoré spája geografická poloha. Na rozdiel od predchádzajúcich „ázijských“ kníh sa tentoraz odohrávajú v srdci Spiša – v Spišskom Podhradí a okolitých obciach. Prelína sa v nich skutočná história s tou fantastickou, ba až magickou.

9.7. - Thida Ma (Barma) & Jakub Spevák (Slovensko)

Thida Ma (Barma)

Ma Thida (1966) je barmská lekárka, spisovateľka, bojovníčka za ľudské práva a bývalá politická väzenkyňa. Pracovala ako novinárka a redaktorka. Ako chirurgička pôsobila v Moslim Free Hospital, ktorá poskytuje bezplatné služby chudobným.

V roku 1993 bola odsúdená na dvadsať rokov vo väznici Insein za „ohrozovanie verejného mieru, styk s ilegálnymi organizáciami a šírenie nezákonnej literatúry.“ Aktívne podporovala Aun Schan Su Ťij, nositeľku Nobelovej ceny a zakladateľku hlavnej opozičnej strany v Barme. Zároveň získala množstvo medzinárodných ocenení za ľudské práva, vrátane Reebok Human Rights Award (1996) a PEN/Barbara Goldsmith Freedom to Write Award (1996).

Vo väzení ochorela na tuberkulózu. Po piatich rokoch bola v roku 1999 prepustená z väzenia z „humanitárnych dôvodov“ Hlavným dôvodom bol zhoršujúci sa jej zdravotný stav, ale aj rastúci politický tlak a úsilie organizácií pre ľudské práva ako Amnesty International a PEN International. V roku 2016 sa stala laureátkou ceny Disturbing the Peace, ktorá je určená spisovateľom zdieľajúcim idey Václava Havla a udeľuje ju newyorská Nadácia Knižnice Václava Havla.

Jakub Spevák (Slovensko)

Jakub Spevák (1996) absolvoval filmovú scenáristiku a dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Od roku 2019 je členom programového tímu Medzinárodného festivalu animovaných filmov Fest Anča a od roku 2022 aj jeho programovým riaditeľom. Ako kurátor zostavoval pásma krátkych filmov pre rôzne zahraničné festivaly vrátane najprestížnejšieho festivalu animácie na svete v Annecy.

Jeho literárnu tvorbu ocenili v súťažiach Poviedka, Akademický Prešov a Medziriadky. Debutoval novelou Po funuse (2022, KK Bagala), ktorá bola nominovaná na ocenenie Anasoft litera 2023. Spevákove poviedky vyšli napríklad v zbierkach Poviedka 2019 (KK Bagala), Príbehy o coming-oute (2022, Nomantinels) alebo Kvír fantazijné svety (2024, Nomantinels). V apríli 2025 publikoval novú knihu s názvom Všetko, čo som ti nestihol povedať (N Press), ktorú venoval svojmu otcovi ale aj sebe.

Scenáristicky i dramaturgicky spolupracoval na viacerých filmoch, ktoré sa úspešne predstavili na medzinárodných festivaloch. V súčasnosti tvorí scenár k celovečernému filmu.

10.7. - Yan Geling (Čína) & Jana Juráňová (Slovensko)

Yan Geling (Čína)

Geling Yan sa narodila v roku 1958 v Šanghaji a od svojich 12 rokov slúžila ako tanečníčka v zábavnom súbore Ľudovej oslobodeneckej armády (PLA) počas kultúrnej revolúcie. Po desiatich rokoch bola prepustená z armády s hodnosťou podplukovníčky.

Svoj prvý román vydala v roku 1986 a odvtedy publikovala množstvo románov, poviedok, noviel, esejí a scenárov. Viaceré jej diela boli sfilmované. Je členkou Akadémie filmových umení a vied a francúzskej Société des Gens de Lettres. Je členkou zväzu hollywoodskych scenáristov Writers Guild of America a bývalou členkou Asociácie čínskych spisovateľov.

Jana Juráňová (Slovensko)

Jana Juráňová (1957) je prozaička, dramatička, prekladateľka. Niekoľko próz, ktoré napísala, sa prebojovalo do finálovej desiatky prestížnej národnej ceny Anasoft litera (Orodovnice, Žila som s Hviezdoslavom, Lásky nebeské, Nevybavená záležitosť, Naničhodnica), viaceré boli preložené do nemčiny, angličtiny, francúzštiny, macedónčiny a maďarčiny.

Spolu s ďalšími ženami z oblasti umenia a vedy stála začiatkom 90. rokov pri zrode feministického projektu ASPEKT, ktorý od svojich začiatkov až do súčasnosti významne ovplyvňuje spoločenský a kultúrny život na Slovensku. V roku 2019 jej prezident SR udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj literárnej činnosti.

Jej najnovším dielom je novela Rodinná oslava (Mladé topole, 2024). Skúma v nej naše korene, minulosť (ani nie tak v historickej, ako skôr v mentálnej a emocionálnej podobe) ako aj spôsoby, akými sa často vytesnené dianie z normalizačného obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia mohlo vpísať do osudov ľudí a dnešného vnímania reality. Zaujíma ju tiež, ako sa pretavilo do nášho nazerania na ňu, rozhodovania, konania i posudzovania súčasných udalostí a javov. S vydavateľstvom BRAK momentálne pripravuje zbierku poviedok Malibu na Dunaji.

11.7. - Fatemeh Ekhtesari (Irán) & Radka Denemarková (Česká republika)

Radka Denemarková (Česká republika)

Radka Denemarková je autorkou mnohých románov. Patrí k najprekladanejším českým autorom. Jej knihy vyšli v 25 jazykoch. Vo svojich dielach sa opakovane zaoberá krízou európskych hodnôt, dedičstvom totalít a skúma najrôznejšie formy mocenských vzťahov. Ako jediná z českých autorov dostala cenu Magnesia Litera v štyroch rôznych kategóriách. Je nositeľkou mnohých významných zahraničných ocenení, napr. Ceny Georga Dehia 2012, Brücke Berlin Preis 2022 alebo Európskej ceny tolerancie za podporu demokracie a ľudských práv 2024. Stala sa tiež prvou českou autorkou ocenenou rakúskou Cenou Franza Kafky. V roku 2024 bola prijatá do Nemeckej akadémie pre jazyk a literatúru. V roku 2024 prevzala vyznamenanie prezidenta republiky, medailu za zásluhy I. stupňa za zásluhy v oblasti kultúry a umenia. Medzi jej diela patria napr. Peniaze od Hitlera, Príspevok k dejinám radosti, Kobold, Hodiny z olova alebo Čokoládová krv, ktorá vyšla v osemnástich jazykoch.

Fatemeh Ekhtesari

Fatemeh Ekhtesari (* 1986) je poetka, redaktorka, aktivistka za ľudské práva a pôrodná asistentka z Iránu. Je členkou literárneho hnutia Postmoderný Ghazal, ktoré je považované za najradikálnejšiu básnickú skupinu v súčasnom Iráne. Bola šéfredaktorkou niekoľkých internetových časopisov, v súčasnosti vedie internetový magazín Independent Iranian Literature. Jej poézia, próza i literatúra faktu skúmajú témy sexuality, náboženstva, rodu a boja za práva žien v Iráne i mimo neho.

Vyšlo jej niekoľko kníh. Vo svojej domovskej krajine čelila cenzúre. Ručne dopísala do svojej knihy vynechané slová a keď to vyšlo najavo, úrady distribúciu knihy zakázali. Natočila tiež celovečerný dokument Unpublishable (Nepublikovateľný) a krátke dokumentárne filmy Still (Kľud) a The Ways (Spôsoby). Od roku 2017 je Fatemeh Ekthesari na rezidencii ICORN v nórskom Lillehammeri.

12.7. - Ahmedur Tutul Chowdhury (Bangladéš) & Tomáš Forró (Slovensko)

Tomáš Forró (Slovensko)

Tomáš Forró (1979) je novinár a spisovateľ. Niekoľko rokov strávil vo vojnovej zóne na východe Ukrajiny, väčšinou v oblastiach kontrolovaných separatistami. Jeho články sú pravidelne publikované v ďalších štyroch jazykoch a získal niekoľko slovenských a českých novinárskych cien za reportáže o súčasnom Poľsku, o zemetrasení v Ekvádore, a aj o ukrajinskom konflikte. Jeho debutová kniha Donbas. Svadobný apartmán v hoteli Vojna vyšla v štyroch jazykoch a bola nominovaná na Cenu Nadácie Tatra banky za umenie. Jeho druhá kniha s názvom Zlatá horúčka. Venezuela od ropnej veľmoci k úpadku ľudskej civilizácie, je zase reportážou z oblasti Južnej Venezuely. Jeho najnovšou knihou sú reportáže Spev sirén (Absynt, 2024), ktorá predstavuje monumentálnu cestu do srdca ukrajinského konfliktu, ktorá sa vymyká bežnému mediálnemu obrazu tejto vojny.

Ahmedur Tutul Chowdhury (Bangladéš)

Ahmedur Chowdhury, známy ako Tutul, je vydavateľ, spisovateľ a redaktor, narodený v roku 1973 v Bangladéši. V roku 1990 začal vydávať časopis Shuddhashar (Slobodný hlas), ktorý sa čoskoro stal platformou pre mladých a nekonvenčných bangladéšskych spisovateľov. V roku 2004 otvoril pod tým istým názvom v Dháke vydavateľstvo, ktoré vydáva prevažne diela progresívnych bangladéšskych spisovateľov a získalo prestížne ocenenie za prínos národnej literatúre.

V októbri 2015 sa Ahmedur Chowdhury stal terčom plánovaného útoku mačetou na vydavateľa svetských autorov: islamisti sa mu vyhrážali smrťou a bol jedným z hlavných cieľov útoku. Chowdhury napriek tomu pokračoval v publikačnej činnosti; vydával okrem iného knihy Avijita Roya, ktorý bol zavraždený vo februári 2015.

Chowdhury v súčasnosti žije v exile v Nórsku, kam prišiel v roku 2016 na rezidenciu ICORN v Skien. Jeho práca a odvaha boli ocenené množstvom cien a uznaní.

13.7. - Hamid Ismailov (Uzbekistan) & Tereza Boučková (Česká republika)

Tereza Boučková (Česká republika)

Narodená 1957 v Prahe. Po maturite podpísala Chartu 77. Potom pracovala ako upratovačka, poštová doručovateľka, domovníčka alebo balička gramofónových platní. Vo svojom literárnom diele je kronikárkou života vlastnej rodiny, kde majú kľúčovú rolu otec Pavel Kohout, osvojené rómske deti, mamičkino umieranie – alebo ozdravný cyklovýlet do Bhutánu. Jej próza má zreteľnú stopu žurnalistiky, hlavne reportáže a fejtónu, ale aj denníkovosti. Venuje sa publicistike, píše pre divadlo aj film, ale najdôležitejšie sú jej romány a novely, napríklad Dům v Matoušově ulici (2024), Život je nádherný (2016), Rok kohouta (2008) a Indiánský běh (1990).

Hamid Ismailov (Uzbekistan)

Hamid Ismailov (* 1954) sa narodil v Tokmoku v Kirgizsku. Uzbecký novinár, básnik a spisovateľ bol v roku 1992 nútený utiecť z Uzbekistanu do Spojeného kráľovstva, kde prijal prácu pre BBC World Service a pôsobil tam dvadsaťpäť rokov. Jeho diela sú v Uzbekistane zakázané.

Ako prvý bol do angličtiny v roku 2006 preložený Ismailov román Železnice, napísaný ešte pred odchodom z domovskej krajiny. V ruštine vyšiel v Moskve už v roku 1997, avšak pod pseudonymom Altaer Magdi. Ďalší román Básnik a Bin Ládin vydal autor v septembri 2012. Román Diabolský tanec bol najprv po jednotlivých kapitolách publikovaný uzbecky na Facebooku, knižne vyšiel anglicky v roku 2018. O rok neskôr získal Ismailov literárnu cenu EBRD. Jeho román Manaschi vyšiel v angličtine v roku 2021.

14.7. - Lokman Tsui (Holandsko) & Peter Šulej (Slovensko)

Peter Šulej (Slovensko)

Peter Šulej (1967) je jedným z hlavných predstaviteľov experimentálnej poézie, autorom románov, rozhlasových hier, spoluautorom tanečných predstavení, organizátorom literárneho života. Je šéfredaktorom časopisu o súčasnej kultúre a umení Vlna. Žije v Bratislave.

Doteraz mu vyšli básnické zbierky: Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998), v jednom vydaní ako Prvá trilógia (2010) a tzv. Modrá trilógia Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003), Koniec modrého obdobia (2008), Nódy (2014) a Rotácie (2020) . Je spoluautorom projektu Generátor x: Hmlovina (1999) a autorom dvoch zbierok sci-fi poviedok: Misia (1995), za ktorú získal Cenu Karla Čapka za najlepšiu novelu a Elektronik Café (2001). Je spoluautorom štyroch tanečných predstavení: Love In Bilingual Motion (námet, texty 2004) a Anjel 2 (koncept, texty, 2008), Všetko, čo mám rada (texty, 2012) a Objekty výskumu (koncept, 2013). Z románovej tvorby ide najmä o diela História (2009) a knihy nominované na cenu Anasoft Litera Spolu (2016) a Fytopaleontológia (2019). Jeho doteraz posledný román Chronofóbia vyšiel začiatkom roku 2025. Jeho poézia a próza bola preložená do mnohých európskych jazykov – v jedenástich autorských knižných publikáciach a viacerých antológiách.

Lokman Tsui (Holandsko)

Lokman Tsui je spisovatel, zotavující se akademik a amatérský aktivista. Narodil se v Amsterdamu v Nizozemí, doktorát získal na Univerzitě v Pennsylvánii ve Spojených státech a po absolutoriu se odstěhoval do Hongkongu, odkud pocházejí jeho rodiče, a tam se měl stát vysokoškolským pedagogem. Roku 2014 se zúčastnil Deštníkového hnutí, roku 2019 demonstrací proti vydávacímu zákonu, a roku 2021 z Hongkongu odjel. V současnosti je výzkumným pracovníkem na Univerzitě v Torontu, kde se věnuje výzkumu digitálního autoritářství a transnacionálním represím. Žije v Amsterdamu a píše knihu, osobní historii o domovu, traumatu a totalitě.

15.7. - Aaiún Nin (Angola) & Alena Mornštajnová (Česká republika)

Alena Mornštajnová (Česká republika)

Narodená v roku 1963 vo Valašském Meziříčí. Vyštudovala angličtinu a češtinu na Ostravskej univerzite. Pracovala ako učiteľka angličtiny a prekladateľka. V poslednej dekáde je jednou z najúspešnejších českých spisovateliek po roku 1989 s prekladmi do viac ako dvadsiatky jazykov. Píše knižky pre deti, napríklad Strašidýlko Stráša (2018) alebo Modrá planeta (2024), ale najmä romány: Slepá mapa (2013), Hotýlek (2015), Hana (2017), Tiché roky (2019), Listopád (2021), Les v domě (2023) a Čas vos (2025).

Aaiún Nin (Angola)

Nebinárne autorstvo Aaiún Nin (1991) pochádza z Angoly, píše básne, venuje sa aktivizmu a tvorí multimediálne umenie. Vo svojich dielach skúma a konfrontuje problémy pohlavia, rasy a sexuality, či už v kontexte postkoloniálnej Afriky alebo prostredníctvom skúseností migrantov v Európe.

Rok 2016 pre Aaiún Nin znamenal sťahovanie do Dánska, kde Nin tiež vyšla prvá básnická zbierka v dánčine. Dánska rada pre utečencov však odmietla udeliť Nin azyl, hoci v Angole sú ľudia z LGBTQI+ komunity stále verejne prenasledovaní. Nin tak v rámci rezidencie ICORN presídlilx do Krakova (2021–2023), kde publikovalx druhú básnickú zbierku, tentoraz v angličtine. Od roku 2023 žije v Berne, kde Nin ponúkla pomoc miestna pobočka ICORN.

16.7. - Juan Carlos Méndez Guédez (Venezuela) & Silvester Lavrík (Slovensko)

Silvester Lavrík (Slovensko)

Silvester Lavrík (1964) je slovenský prozaik, básnik, dramatik, scenárista a textár. Po štúdiu na Univerzite P. J. Šafárika v Prešove pracoval ako učiteľ slovenského jazyka a výtvarnej výchovy. Neskôr študoval divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a pracoval ako režisér Slovenského rozhlasu v Bratislave. Ako dramatický autor a režisér spolupracuje aj s profesionálnymi divadlami v Česku, Poľsku a na Ukrajine. Žije a pracuje striedavo v Bratislave a v Bánovciach nad Bebravou. Knižne mu vyšli tituly Allegro barbaro (LCA 2002), Ester a Albatros (pod menom Hana Naglik, JAGA 2004 – cena MK SR za najkrajšiu knihu roka), Zlodeji (LCA 2005), Perokresba (LCA 2006, nominácia na literárnu cenu Anasoft Litera 2006), Villa Lola (LCA 2004) a monodráma Hry (Divadelný ústav Bratislava 2007). Jeho románovým debutom bol príbeh slepej učiteľky klavíra s kriminálnou zápletkou Zu (2011), ktorý patril medzi finalistov Anasoft Litera historický román Nedeľné šachy s Tisom (Dixit 2016) a dokuromán Posledná barónka (2019 Dixit a IRON LIBRI). Jeho najnovším dielom je román Predpoveď na zajtra (Dixit, 2024).

Juan Carlos Méndez Guédez (Venezuela)

Venezuelský spisovateľ (1967) žijúci v Španielsku. Je autorom tridsiatky diel rôznych žánrov od románov cez poviedky a detskú literatúru až po eseje. V španielskej Salamance získal doktorát z hispanoamerickej literatúry. Od roku 1998 žije v Madride, kde pracuje v kultúrnej sfére: vedie napríklad Instituto Cervantes v Barcelone. Za svoje poviedky a romány získal množstvo venezuelských aj medzinárodných cien. Vo Francúzsku jeho romány vydáva prestížne vydavateľstvo Métailié. K jeho posledným dielam patrí Roman de la Isla Bararida (Romancia z ostrova Bararida, 2024), v ktorej sa prelína poézia s prózou, predkolumbovské mýty s európskymi rytierskymi románmi a karibská zmyselnosť so súčasným odľudšteným svetom.

17.7. - Parween Pazhwak (Afganistan) & Anna Siedykh (Slovensko, Ukrajina)

Anna Siedykh (Ukrajina)

Anna Siedykh (2000) vyštudovala masmediálnu komunikáciu na Univerzite Cyrila a Metoda (Trnava) a dejiny, teóriu literatúry a literárnu komparatistiku na Kyjevsko-mohylianskej akadémii (Kyjev, Ukrajina). Študovala slovenskú literatúru na Univerzite Komenského (Bratislava) v rámci Erasmus+ a absolvovala online kurz kreatívneho písania v rámci International Writing Program na Univerzite v Iowe (2023). Pracuje ako kultúrna manažérka, píše pre slovenské a ukrajinské media a venuje sa prekladu slovenskej a ukrajinskej literatúry. V roku 2024 jej vyšla debutová poetická zbierka Cudzinečnosť (FACE), za ktorú získala aj nomináciu na Zlatú vlnu.

Parween Pazhwak (Afganistan)

Parween Pazhwak (*1967 v Kábule) je afganská umelkyňa, poetka a spisovateľka píšuca v perzštine. Narodila sa do literárnej a politicky aktívnej rodiny. Absolvovala francúzsku malalajskú školu a vyštudovala medicínu v Avicenna Medical Institute. Po sovietskej invázii do Afganistanu strávila dva roky v Pakistane ako utečenkyňa a potom sa presťahovala do Kanady, kde požiadala o azyl. S manželom a deťmi žije v Ontáriu. Pazhwak považuje za najlepšie obdobie svojho života študentské roky, naopak život v exile vníma ako to najťažšie. Píše poéziu, poviedky a vytvára kresby pre deti. Je autorkou jedenástich kníh.

18.7. - Mohamedou Ould Slahi Houbeini (Mauritánia) & Omlatina (Vaněk, Králová, Tichý,

Řezníčková + Bárt - Česká republika)

19.7. - Carlos A. Aguilera (Kuba) & Václav Kostelanski (Slovensko)

20.7. - Hassan Blasim (Irán) & Juraj Koudela (Slovensko)

21.7. - Santiago Roncagliolo (Peru) & Emma Kausc (Česká republika)

22.7. - Raafat Hekmat (Sýria) & Pavel Klusák (Česká republika)

23.7. - Mazen Maarouf (Palestína) & Jan Němec a Jana Šrámková (Česká republika)

24.7. - Julia Sherwood (Slovensko) & TBA

25.7. - Sami Tchak a Annie Ferret (Togo) & Ivana Gibová (Slovensko)

26.7. - Véronique Tadjo (Pobrežie Slonoviny) & Peter Milčák (Slovensko)

27.7. - Gunel Mövlud (Azerbajdžan) & Mila Haugová (Slovensko)

28.7. - Touhfat Mouhtare (Komorské ostrovy) & Ján Babarík (Slovensko)

29.7. - Mohsen Mohamed (Mauritánia) & Kristián Lazarčík (Slovensko)

30.7. - Gazmend Kapllani (Albánsko) & Juraj Šebesta (Slovensko)

31.7. - Hanna Jankuta (Bielorusko) & Zuzana Mojžišová (Slovensko)

1.8. - Yiwu Liao (Čína) & Adela Knapová (Česká republika)

2.8. - Uladzimir Ňakljajev (Bielorusko) & Michal Tallo (Slovensko)

3.8. - Bene (Slovensko) & TBA

Témou tohtoročného MAČ je exilová literatúra. Hlavné mesto privíta napríklad čínskeho autora Yiwu Liao, známeho kritika čínskeho komunistického režimu. V reakcii na krvavo potlačené protesty na Námestí nebeského pokoja v Pekingu z roku 1989 napísal báseň Masakra. To neušlo štátu, a tak bol rok na to spoločne s tehotnou manželkou a šiestimi priateľmi zatknutý a odsúdený na štyri roky. V čínskom väzení čelil krutému mučeniu a dvakrát sa preto pokúsil o samovraždu. Od roku 2011 žije v exile v Nemecku a o svojej skúsenosti napísal knihu Pre jednu a sto piesní, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade.

“ Festival pripravujeme aj v spolupráci s organizáciou ICORN (The International Cities of Refuge Network), v rámci ktorej sme aj my pred rokom hostili perzekvovaného autora Farhada Babaeia z Iránu. Rovnakého pôvodu je poetka Fatemeh Ekhtesari, ktorú odsúdili na 99 rán bičom za potrasenie si rukou s osobou opačného pohlavia a dohromady na 20 rokov väzenia za ‚urážku posvätných symbolov islamu’,“ uvádza Zuzana Bujačková, programová riaditeľka Mesiaca autorského čítania 2025 v Bratislave. Fatemeh Ekhtesari ešte v Iráne publikovala viac ako tucet zbierok poézie, pričom jej prvá kniha bola zakázaná po tom, čo sa zistilo, že ručne dopísala vynechané slová, aby sa vyhla cenzúre. „Fatemeh sa po odsúdení našťastie podarilo ilegálne utiecť do Turecka, kde sa jej ujal ICORN. Odvtedy žije v Európe a tento rok vystúpi v Bratislave, Trenčíne aj na festivale Pohoda,“ dodáva Bujačková. Ďalším z mnohých hostí bude aj Mohamedou Ould Slahi Houbeini. Autor strávil niekoľko rokov vo väzení Gauntanámo, odkiaľ napísal knihu Denník z Guantanáma. Išlo vtedy o prvý a jediný denník, ktorý napísal väzeň umiestnený v tomto kontroverznom zariadení. Príbeh bol aj sfilmovaný, v snímke Mauritánec: Denník z Guantánama si zahral aj obľúbený herec Benedict Cumberbatch.

„Vo svete literatúry a kultúry všeobecne cítime, že umenie čoraz viac podlieha kontrole a cenzúre – častokrát aj autocenzúre, keď sa sám autor či autorka chce vyhnúť provokácii či pútaniu pozornosti. V domácom aj globálnom kontexte sa každodenne stretávame so situáciami, ktoré sme možno ešte pred pár rokmi považovali za nereálne, v treťom tisícročí takmer nepredstaviteľné,“ hovorí ďalej Bujačková. Pozvaní disidenti a disidentky tak okrem svojich textov prinášajú príbehy o odvahe, odpore a neúnavnom presadzovaní hodnôt. Práve také si teraz podľa slov Bujačkovej potrebujeme vypočuť.

Projekt Mesiac autorského čítania vznikol v roku 2000 v Brne a časom sa rozšíril aj do ďalších miest. Zahŕňa dve hlavné programové línie: jedna, tzv. domáca, reprezentuje literatúru usporiadateľských krajín, druhá zas tvorbu inej krajiny, tej, ktorá je v danom roku čestným hosťom. Aktuálny ročník je špecifický tým, že sa po prvýkrát nesústredí na vybranú krajinu (v ostatných rokoch to bol napríklad Taiwan, Nórsko či Island), a namiesto toho sleduje konkrétnu tému.

MAČ tradične začína 1. júla v Brne a potom sa 31x sťahuje z jedného usporiadateľského mesta do druhého. Hlavný program denne ponúka dve autorské čítania: čestného hosťa a zástupcu domácej línie. V roku 2025 bude prebiehať v už spomínanom Brne a v Bratislave, ale aj v Ostrave, Košiciach, Prešove, Trenčíne a Ľvove. MAČ bude aj súčasťou programu hudobného festivalu Pohoda v Literárnom stane Martinus. Na Slovensku sa festival otvára 4. júla v Trenčíne a v Bratislave.

Organizátormi sú vydavateľstvo Větrné mlýny, Nezávislé kulturné centrum Provoz u řeky, občianske združenie Literarnyklub.sk, OZ Slniečkovo, Kino Úsmev, EHMK Trenčín a umelecká organizácia Dialóg so sídlom v Ľvove.

Viac informácií