Najväčší stredoeurópsky literárny festival Mesiac autorského čítania (MAČ) bude opäť prebiehať aj v Bratislave. Od 4. júla do 3. augusta 2025 predstavia v Rómerovom dome svoju tvorbu zahraniční spisovatelia a spisovateľky z rôznych kútov sveta v kombinácii s domácim autorstvom. 

Témou tohtoročného MAČ je exilová literatúra.

Denne vždy od 19:00

Program:

25.7. - Sami Tchak a Annie Ferret (Togo) & Ivana Gibová (Slovensko)

Ivana Gibová (Slovensko)

Ivana Gibová (Prešov, 1985) vyštudovala odbor Slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Debutovala zbierkou poviedok Usadenina (2013), za ktorú získala cenu v ankete Debut roka, niektoré poviedky z tejto knihy boli preložené do nemčiny, angličtiny, srbčiny, hindi. Jej novela Bordeline (2014) sa stala predlohou pre rovnomennú inscenáciu divadla Stoka a pražského divadla Nekroteatro. Tretia kniha barbora, boch & katarzia (2016) bola vo finále ceny Anasoft litera 2017 a získala Cenu René, bola preložená do češtiny a nemčiny. V desiatke Anasoft litera bola aj jej ďalšia kniha Eklektik Bastard (2020), ktorá získala cenu Panta Rhei awards, bola preložená do češtiny. Gibová bola iniciátorkou knižného projektu Mastný muž (2023), ktorý je zbierkou 11 poviedok od 11 významných slovenských spisovateľov na rovnomennú jednu tému. Za knihu Babička© (2023) získala cenu Anasoft litera 2024, Cenu Nadácie Tatra banky za umenie 2024 a Cenu Kniha roka PSK 2023, kniha vyšla v češtine a aktuálne sa prekladá do ďalších šiestich jazykov.

Sami Tchak & Annie Ferret (Togo)

Sami Tchak je tožský spisovateľ. Jeho literárnu tvorbu výrazne ovplyvnila mexická a kolumbijská kultúra. Počnúc románom Hermina z roku 2003 sa všetky jeho diela odohrávajú v imaginárnom prostredí Latinskej Ameriky, ktoré sa v skutočnosti podobá skôr Afrike. Okrem poviedok a článkov, ktoré sa objavili v niekoľkých časopisoch a revue, publikoval šesť románov a štyri eseje. V roku 2004 získal Sami Tchak Veľkú cenu čiernej africkej literatúry za celoživotné dielo. V roku 2025 mu vyšiel román-esej Zneuctiť Anandu, ktorý napísal s Annie Ferret.

Annie Ferret je spisovateľka a profesionálna modelka. Žije v rodnej robotníckej štvrti na okraji Paríža. Vo svojich textoch sa zaoberá jednak umením a pozorovaním, ale aj pamäťou a procesom jej prenášania z generácie na generáciu v nevypovedanom aj v tieňoch, ktoré v tele zanecháva. Stále je silne zviazaná so západnou Afrikou, najmä s Togom a Mali, kam pravidelne jazdí a kam zasadzuje niektoré svoje príbehy. Vydáva knihy poviedok, novely a zatiaľ jej vyšli dva romány.

26.7. - Véronique Tadjo (Pobrežie Slonoviny) & Peter Milčák (Slovensko)

Peter Milčák (Slovensko)

Peter Milčák (1966) vydal básnické zbierky Záprah pred zimou (1989), Prípravná čiara 57/Preparation Line 57 (2005), Brum (2012), literárnovednú monografiu Postava a jej kompetencie v rozprávkovom texte (2006) a knihu úvah Mŕtve kvety medzi živými (2017). Zostavil viacero antológií súčasnej slovenskej poézie, ktoré vyšli v prekladoch do cudzích jazykov. Prekladá z poľštiny (Z. Herbert, Cz. Miłosz, H. Poświatowska, B. Zadura, M. Świetlicki, W. Bonowicz, J. Bargielska) a angličtiny (K. Patchen, A. Nowlan). Od roku 1991 vedie vydavateľstvo Modrý Peter, ktoré sa zameriava najmä na vydávanie pôvodnej a prekladovej poézie a prózy a literárnovednej literatúry. Za zbierku Podoby milosti / Forms of Grace (Modrý Peter, 2024) je nominovaný na cenu Zlatá vlna 2025.

Véronique Tadjo (Pobrežie Slonoviny)

Véronique Tadjo (*1955) je spisovateľka, poetka, prozaička a výtvarníčka z Pobrežia Slonoviny. Žila a pôsobila v mnohých krajinách afrického kontinentu. V roku 1984 vydala prvú básnickú knihu Červená krajina, za ktorú získala literárnu cenu Agence de Coopération Culturelle et Technique. V roku 1992 bolo jej dielo zahrnuté do antológie Daughters of Africa. V roku 1998 sa zúčastnila projektu Rwanda: Písanie pre pamäť so skupinou afrických spisovateľov, ktorí cestovali do Rwandy, aby podali svedectvo o tamojšej genocíde a jej následkoch. V posledných rokoch viedla dielne tvorivého písania a ilustrovania detských kníh v Mali, Benine, Čade, Burundi, na Haiti, Mauríciu, vo Francúzskej Guyane, Rwande, Spojených štátoch av Juhoafrickej republike. Po roku 2007 pôsobila v Johannesburgu na Univerzite Witwatersrand.

27.7. - Gunel Mövlud (Azerbajdžan) & Mila Haugová (Slovensko)

Mila Haugová (Slovensko)

Mila Haugová (1942) sa narodila v Budapešti a ako dieťa sa s rodičmi viackrát sťahovala - bývala v Berehove pri Užhorode, vo Vrábloch, Nitre, Topoľčiankach. Nakoniec sa usadili na Zajačej Doline pri  Leviciach. Jej otec bol v rokoch 1951 – 1953 uväznený z politických dôvodov. Absolvovala Agronomickú fakultu, Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Pôsobila v rôznych zamestnaniach ako agronómka, stredoškolská profesorka, učiteľka na základnej škole či ako redaktorka časopisu Romboid. Je kednou z najinšpiratívnejších a najprekladanejších slovenských poetiek.  Jej básne vyšli v angličtine, nemčine, francúzštine, ruštine, španielčine. Za dlhé roky života s literatúrou vydala množstvo básnických zbierok a niekoľko autobiografických próz, k najdôležitejším patria Praláska, Čisté dni, Dáma s jednorožcom , Miznutie Anjelov,  Zrkadlo dovnútra, Písať ako dýchať či Tvrdé drevo detstva. V nedávnej minulosti jej vyšli zbierky Srna pozerajúca na Polárku, Dokonalé zvieranie, Isola sacra a naposledy  Sylwa rerum (autobiografická próza). Za svoje básnické dielo bola vyznamená mnohými oceneniami. V roku 2020 Európska cena za literatúru Vilenica (Slovinsko), potom  Cena Klubu nezávislých spisovateľov, prémia Literárneho fondu, Cena prezidentky republiky Zuzany Čaputovej: Pribinov kríž II. stupňa, Cena Tatrabanky, a vlani na jeseň Zlatá vlna za poéziu. Reprezentovala Slovenskú literatúru na medzinárodných festivaloch v Berlíne, Londýne, Prahe Budapešti, Paríži, Viedni a  Brne.

Gunel Mövlud (Azerbajdžan)

Gunel Mövlud (1981) je novinárka, poetka a prekladateľka z Azerbajdžanu. Po vypuknutí vojny s Arménskom musela ako dvanásťročná utiecť z rodného mesta v Náhornom Karabachu a vo svojej literárnej tvorbe aj v žurnalistike sa často venuje otázkam mieru a ľudských práv v Azerbajdžane. Absolvovala Azerbajdžanskú štátnu univerzitu kultúry a umenia, od roku 2004 pôsobí ako umelecká kritička. V roku 2012 začala ako nezávislá novinárka prispievať do Azadliq, azerbajdžanskej sekcie rádia Slobodná Európa, a v roku 2013 nastúpila ako redaktorka a scenáristka do nezávislej Meydan TV, ktorú založili azerbajdžanskí novinári. Zameriava sa predovšetkým na témy demokracie, ľudských práv, rodovej rovnosti, práv menšín, mierových operácií a humanitárnych hodnôt. Publikovala knihy Tma a my (2004), 5 XL (2011) či Reakcia na neskoré popoludnie (2013) a jej diela boli preložené do angličtiny a nórštiny. Prekladá z ruštiny do azerbajdžančiny. V októbri 2016 nastúpila rezidenčný pobyt ICORN v nórskom Levangeri, do tej doby žila v exile v Nemecku a Gruzínsku.

28.7. - Touhfat Mouhtare (Komorské ostrovy) & Ján Babarík (Slovensko)

Ján Babarík (Slovensko)

Ján Babarík (1970) – publikoval vo viacerých poviedkových zbierkach a médiách; v r. 2013 mu vyšla kniha Pálenie mostov. Je dvojnásobným finalistom literárnej súťaže Poviedka (2008, 2009), je taktiež trojnásobným finalistom súťaže o detskú poviedku vydavateľstva Perfekt. V roku 2009 obsadil prvé miesto v Literárnej Senici Ladislava Novomeského. V roku 2018 získal druhé miesto v literárnej súťaži Martinus Cena Fantázie a v roku 2022 vyhral prvé miesto v súťaži Fantasy Award. Je autorom šiestich samostatných kníh, najnovšie zbierky poviedok Slovenská chrípka.  V roku 2026 mu vo vydavateľstve Lindeni vyjde román Statočný chlapík.

Touhfat Mouhtare (Komorské ostrovy)

Touhfat Mouhtare (1986) je prozaička a poetka z Komorských ostrovov a po Coralii Frei iba druhá publikujúca komorská autorka. Jej materská reč je komorčina. Žila v niekoľkých afrických krajinách, vo Francúzsku vyštudovala anglofónny jazyk a kultúru a komunikačné štúdiá. V roku 2011 jej vyšla zbierka noviel Zavesené duše. Prvý román, Surová zeleň, vydala roku 2018. Zatiaľ posledný román Oheň okolností o zážitkoch a láskach dvoch protagonistiek, ktoré sa oslobodia z pôvodného prostredia a vydajú sa naprieč priestorom i časom, vyšiel v roku 2022. Jej literárna tvorba sa sústredí na mytológiu, prenos pamäte medzi generáciami, odhodlanie vystúpiť z mlčania, psychológiu, spiritualitu a humanizmus. Od roku 2022 žije v Paríži.

29.7. - Mohsen Mohamed (Mauritánia) & Kristián Lazarčík (Slovensko)

Kristián Lazarčík (Slovensko)

Kristián Lazarčík (1999) je autor a scenárista. Študoval na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. V roku 2021 získal ocenenie v súťaži Poviedka, o rok neskôr sa stal jej laureátom. V lete 2025 mu vychádza debutová kniha Enfant Terrible si kupuje jednosmerný lístok (FACE).

Je spoluautorom dramatického textu inscenácie Noc v Istanbule, uvedenej v Divadle P. O. Hviezdoslava v réžii Alžbety Vrzgule. Inscenácia vychádza z jeho poviedky Zrazenina a tematicky nadväzuje na jeho autorský záujem o postavy, ktoré sa nedokážu usadiť v živote ani vo vlastnom tele, a opakovane sa zamotávajú do vzťahových vzorcov oscilujúcich medzi intimitou, násilím a sebadeštruktívnou groteskou.

Mohsen Mohamed (Egypt)

Mohsen Mohamed (1994) je egyptský básnik. Jeho zbierka Nikto to nedvíha, vydaná v roku 2020 vydavateľstvom Dar El Meraya, získala prvú cenu za poéziu v národnom jazyku na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Káhire a tiež kultúrnu cenu Sawiris. V roku 2014 bol pri nepokojoch po študentskej demonštrácii (ktorej sa nezúčastnil) zajatý počas hromadného zatýkania v univerzitnom kampuse, keď prišiel na pomoc mladej žene. Bol odsúdený na päť rokov tvrdého väzenia, a práve tam napísal zbierku Nikto to nedvíha, za ktorú dostal dve najprestížnejšie egyptské literárne ceny. Jeho básne rozprávajú o zlomenom srdci, o nájdenom i novovytvorenom spoločenstve, o holých obrysoch ľudskosti, ako sa odhaľujú tvárou v tvár utrpeniu.

30.7. - Gazmend Kapllani (Albánsko) & Juraj Šebesta (Slovensko)

Juraj Šebesta (Slovensko)

Juraj Šebesta (1964) debutoval zbierkou poviedok Triezvenie. Vyšla aj v Srbsku a Macedónsku, viaceré poviedky v antológiach a časopisoch v srbčine, lužickej srbčine, chorvátčine, maďarčine, bulharčine a ruštine. Šebestove romány pre dospievajúcich aj dospelých Keď sa pes smeje a Venussha (Ťažký týždeň), získali viaceré ocenenia: Zlatá hruška - Najlepší prekladový román pre mládež za rok 2019 v Slovinsku, Čestný zápis na listinu IBBY (International Board On Books for Young People), finále súťaže Anasoft litera, Zlatý gunár – Kremnické gagy či White Ravens Internationale Jugendbibliothek v Mníchove. Oba romány vyšli v češtine a oba autor zdramatizoval pre Divadlo Ludus. Slovenský rozhlas uviedol jeho hru Kuleha, DPOH v Bratislave hru Bratislava by Night. Publikoval aj Bájky a román Hevíz 2090 (Láska kedysi a dnes). Pre slovenské divadlá prekladá hry z angličtiny; Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre vydala monografiu Cesta prekladu dlhým dňom do noci. Najnovšie mu vyšla kniha pre tínedžerov Sme divadelníci (Divadelný román v štyroch dejstvách s prológom a epilógom).

Gazmend Kapllani (Albánsko)

Gazmend Kapllani (*1967) je spisovateľ a novinár albánskeho pôvodu. Žije v Spojených štátoch. Narodil v Lushnje v Albánsku. Rodina bola komunistickým režimom Envera Hohxy vyhnaná z krajiny. V roku 1991 Kapllani viedol politické zhromaždenie v Lushnje, potom sa musel skrývať pred tajnou políciou, a nakoniec utiekol do Grécka. Usadil sa v Aténach, kde vyštudoval filozofiu a získal doktorát z politológie a histórie. V roku 2015, po dvadsaťštyri rokoch strávených v Grécku, Kapllani oznámil, že sa rozhodol natrvalo opustiť krajinu; ako dôvod uviedol systematickú perzekúciu zo strany polície, vyhrážky neofašistických skupín a zamietnutie žiadosti o grécke občianstvo. Potom sa usadil v USA, vyučoval na Emerson College v Bostone a teraz pôsobí na DePaul University v Chicagu. V roku 2006 vydal voľne autobiografický román A Short Border Handbook. Tento bestseller bol preložený do gréčtiny, albánčiny, angličtiny, francúzštiny a taliančiny. Francúzsky preklad jeho ďalšieho románu La dernière page (Posledná stránka), príbehu albánskeho spisovateľa žijúceho v Grécku, ktorý sa vracia vypátrať fakty o otcovom živote, vyšiel v roku 2015 a získal literárnu cenu Salon du livre des Balkans.

31.7. - Hanna Jankuta (Bielorusko) & Zuzana Mojžišová (Slovensko)

Zuzana Mojžišová (Slovensko)

Zuzana Mojžišová (1965) vyštudovala scenáristiku na VŠMU v Bratislave, kde aj v súčasnosti pedagogicky pôsobí na Katedre filmových štúdií. Debutovala zbierkou poviedok Afrodithé (LCA, 1997), na prvotinu o trinásť rokov nadviazala prózou Bon voyage (Artforum, 2010), ktorá sa dostala do finálovej desiatky Ceny Anasoft litera 2011. Jej novela Genius loci (2013) je historickou prózou odohrávajúcou sa primárne v psychiatrickej liečebni medzivojnového Československa. Kniha Modus vivendi (Artforum, 2019, opäť v desiatke Anasoft litery) rozpráva o tom, ako tri staré ženy kráčajú mestom zničeným katastrofou, takmer ľudoprázdnym. Napísala knihy pre deti Dve-tri prasiatka (2006), Rozprávky na sedem dní + Makarena (2012) a pravdepodobne prvý slovenský gamebook určený malému čitateľovi Havran v okne, Galandia a iné príhody (2021, Artforum). Je autorkou sociálneho cestopisu Za rómskym ľudom (2017), ktorý je súčasťou etnomuzikologického výskumu Šilalo paňori (Studená vodička). Jej filmové recenzie vyšli knižne pod názvom O ľuďoch a snoch (2016), je tiež autorkou filmologického Premýšľania o filmových Rómoch (2014). Jej najnovšou knihou je zbierka poviedok Kristus a iné miniatúry (2024, Artforum). Žije v Bratislave.

Hanna Jankuta (Bielorusko)

Hanna Yankuta (1984) je bieloruská spisovateľka, prekladateľka a literárna vedkyňa. Je autorkou básnického projektu Geológia/Ústava (2022), piatich detských kníh, vrátane série o kocúrovi Šprotovi, a románu Marta a jej sen o snehu. Napísala množstvo článkov a esejí o literatúre a feminizme. Prekladá z angličtiny a poľštiny; do bieloruštiny preložila J. Austenovú, K. Ishigura, S. Rooney a ďalšie. Prekladá pre edíciu poézie Básnici planéty (M. Pawlikowska-Jasnorzewska, B. Leśmian, K. K. Baczynski, J. Keats, E. A. Poe a ďalšie). Je laureátkou Ceny Debut Maksima Bahdanoviča (2013). Dvakrát sa zúčastnila štipendijného programu poľského ministra kultúry Gaude Polonia (2012, 2021)

1.8. - Yiwu Liao (Čína) & Adela Knapová (Česká republika)

Adéla Knapová (Česká republika)

Narodená 1976 vo Valašském Meziříčí. Novinárka, prozaička, dramatička. Vyštudovala žurnalistiku na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe. Pracovala pre Koktejl, Respekt, Reflex, Právo alebo Novinky.cz. Debutovala novelou Nezvaní (2003), nasledovalo šesť ďalších prozaických titulov, naposledy Zbabělé zápisky z ukrajinské války (2023) a Krvavý kompót (2025).

Yiwu Liao (Čína)

Liao Yiwu je čínsky autor, reportér, hudobník a básnik narodený v roku 1958. V roku 1966 bol jeho otec počas Kultúrnej revolúcie označený za nepriateľa revolúcie. Liaovi rodičia požiadali o rozvod, aby ochránili deti. Matka potom bola zatknutá za pokus o predaj vládnych prídelových lístkov na čiernom trhu. Liao Yiwu bol ako hlasný kritik čínskej komunistickej strany v roku 1990 uväznený. Po prepustení sa ho rodina zriekla, otvoril si kaviareň a začal vydávať básnikov z disidentských kruhov. Jeho knihy, z ktorých mnohé obsahujú rozhovory s obyčajnými ľuďmi z nižších vrstiev čínskej spoločnosti, napríklad s ľuďmi zasiahnutými prírodnými katastrofami, vyšli na Taiwane a v Hongkongu, ale v pevninskej Číne sú na indexe. Mnohé z nich boli preložené, okrem iného do španielčiny, angličtiny, francúzštiny, nemčiny, poľštiny alebo češtiny. Po dlhotrvajúcich perzekúciách sa mu podarilo vycestovať do Nemecka, kde žije od roku 2011.

2.8. - Uladzimir Ňakljajev (Bielorusko) & Michal Tallo (Slovensko)

Michal Tallo (Slovensko)

Michal Tallo (1993) je spisovateľ, prekladateľ a publicista. Vydal básnické zbierky Antimita (2016, Drewo a srd), (2018, Drewo a srd) a Kniha tmy (2022, Literárna bašta). V roku 2024 mu vyšla prozaická kniha Všetko je v poriadku, všade je láska (Literárna bašta), za ktorú získal Cenu Nadácie Tatra banky za umenie a v súčasnosti sa pripravujú jej preklady do piatich jazykov. Pravidelne moderuje autorské čítania, diskusie o súčasnej literatúre či filme a reláciu Rádia Devín Ars litera. Z angličtiny preložil viacero prozaických i básnických kníh Andrewa McMillana a Seána Hewitta.

Uladzimir Ňakljajev (Bielorusko)

Uladzimir Ňakljajev je bieloruský básnik a prozaik. Angažuje sa aj v politike, bol dokonca kandidátom v bieloruských prezidentských voľbách v roku 2010. Podľa Amnesty International mu bolo za účasť v povolebných protestoch nariadené domáce väzenie. Básne začal písať po rusky ako člen literárneho združenia okolo novín Známka mladosti. Po návrate z Moskvy v roku 1972 píše výhradne bielorusky. Od roku 1978 bol členom Zväzu spisovateľov ZSSR. Jeho prvým veľkým dielom sa stal román Muzikant, napísaný už v emigrácii. Na jeho uvedenie v 21. septembri 2003 o tomto diele vyhlásil: "Chcel som písať o človeku, ktorý musel staviť všetko: slávu, peniaze, ženy... a zrazu sa všetko zrútilo. A keď sa všetko zrútilo, zamiloval sa.“ V roku 2013 Ňaklkajev získal za román Sódovky so sirupom a bez neho literárnu cenu Jerzyho Giedroyce, udeľovanú nezávislým bieloruským spisovateľom.

3.8. - Bene (Slovensko) & TBA

Bene

Bene (Marián Benkovič, 1984) je síce celou dušou rapper ale zároveň talentovaný básnik. Spieva sugestívne verše. Ako rapper získal trikrát ocenenia Radio_Head Awards, dvakrát s kapelou Modré hory a raz za sólo album. Na konte má viacero hudobných projektov pod rôznymi menami (Bene, Peťo Tázok, Beny M, René Gát) a v knihe Emeriho príbeh (KK Bagala, 2024) sa všetci prvýkrát stretávajú. Je to novela, ku ktorej je rapový album? Alebo rapový album, na konci ktorého ťa čaká novela?

---

Témou tohtoročného MAČ je exilová literatúra. Hlavné mesto privíta napríklad čínskeho autora Yiwu Liao, známeho kritika čínskeho komunistického režimu. V reakcii na krvavo potlačené protesty na Námestí nebeského pokoja v Pekingu z roku 1989 napísal báseň Masakra. To neušlo štátu, a tak bol rok na to spoločne s tehotnou manželkou a šiestimi priateľmi zatknutý a odsúdený na štyri roky. V čínskom väzení čelil krutému mučeniu a dvakrát sa preto pokúsil o samovraždu. Od roku 2011 žije v exile v Nemecku a o svojej skúsenosti napísal knihu Pre jednu a sto piesní, ktorá vyšla aj v slovenskom preklade.

“ Festival pripravujeme aj v spolupráci s organizáciou ICORN (The International Cities of Refuge Network), v rámci ktorej sme aj my pred rokom hostili perzekvovaného autora Farhada Babaeia z Iránu. Rovnakého pôvodu je poetka Fatemeh Ekhtesari, ktorú odsúdili na 99 rán bičom za potrasenie si rukou s osobou opačného pohlavia a dohromady na 20 rokov väzenia za ‚urážku posvätných symbolov islamu’,“ uvádza Zuzana Bujačková, programová riaditeľka Mesiaca autorského čítania 2025 v Bratislave. Fatemeh Ekhtesari ešte v Iráne publikovala viac ako tucet zbierok poézie, pričom jej prvá kniha bola zakázaná po tom, čo sa zistilo, že ručne dopísala vynechané slová, aby sa vyhla cenzúre. „Fatemeh sa po odsúdení našťastie podarilo ilegálne utiecť do Turecka, kde sa jej ujal ICORN. Odvtedy žije v Európe a tento rok vystúpi v Bratislave, Trenčíne aj na festivale Pohoda,“ dodáva Bujačková. Ďalším z mnohých hostí bude aj Mohamedou Ould Slahi Houbeini. Autor strávil niekoľko rokov vo väzení Gauntanámo, odkiaľ napísal knihu Denník z Guantanáma. Išlo vtedy o prvý a jediný denník, ktorý napísal väzeň umiestnený v tomto kontroverznom zariadení. Príbeh bol aj sfilmovaný, v snímke Mauritánec: Denník z Guantánama si zahral aj obľúbený herec Benedict Cumberbatch.

„Vo svete literatúry a kultúry všeobecne cítime, že umenie čoraz viac podlieha kontrole a cenzúre – častokrát aj autocenzúre, keď sa sám autor či autorka chce vyhnúť provokácii či pútaniu pozornosti. V domácom aj globálnom kontexte sa každodenne stretávame so situáciami, ktoré sme možno ešte pred pár rokmi považovali za nereálne, v treťom tisícročí takmer nepredstaviteľné,“ hovorí ďalej Bujačková. Pozvaní disidenti a disidentky tak okrem svojich textov prinášajú príbehy o odvahe, odpore a neúnavnom presadzovaní hodnôt. Práve také si teraz podľa slov Bujačkovej potrebujeme vypočuť.

Projekt Mesiac autorského čítania vznikol v roku 2000 v Brne a časom sa rozšíril aj do ďalších miest. Zahŕňa dve hlavné programové línie: jedna, tzv. domáca, reprezentuje literatúru usporiadateľských krajín, druhá zas tvorbu inej krajiny, tej, ktorá je v danom roku čestným hosťom. Aktuálny ročník je špecifický tým, že sa po prvýkrát nesústredí na vybranú krajinu (v ostatných rokoch to bol napríklad Taiwan, Nórsko či Island), a namiesto toho sleduje konkrétnu tému.

MAČ tradične začína 1. júla v Brne a potom sa 31x sťahuje z jedného usporiadateľského mesta do druhého. Hlavný program denne ponúka dve autorské čítania: čestného hosťa a zástupcu domácej línie. V roku 2025 bude prebiehať v už spomínanom Brne a v Bratislave, ale aj v Ostrave, Košiciach, Prešove, Trenčíne a Ľvove. MAČ bude aj súčasťou programu hudobného festivalu Pohoda v Literárnom stane Martinus. Na Slovensku sa festival otvára 4. júla v Trenčíne a v Bratislave.

Organizátormi sú vydavateľstvo Větrné mlýny, Nezávislé kulturné centrum Provoz u řeky, občianske združenie Literarnyklub.sk, OZ Slniečkovo, Kino Úsmev, EHMK Trenčín a umelecká organizácia Dialóg so sídlom v Ľvove.

Viac informácií