Základ stálej expozície Mestského múzea tvoria predmety získané archeologickým výskumom Pezinka a jeho blízkeho okolia.
Základ stálej expozície tvoria predmety získané archeologickým výskumom Pezinka a jeho blízkeho okolia, uskutočňovaným v Pezinku v posledných rokoch.
Novú éru archeologických výskumov Pezinka „naštartovali“ dve udalosti. Komplexná rekonštrukcia Starej radnice, ku ktorej mesto Pezinok pristúpilo v roku 2001 a objav stredovekej fortifikácie v pezinských horách. V rámci rekonštrukcie Starej radnice prebehol v jej priestoroch dôkladný archeologický a pamiatkový výskum. Tento priniesol množstvo materiálu, umožňujúceho časové zaradenie stavebných etáp a úprav radnice.
Najstaršie stopy zapojenia Radnice, resp. jej predchodcov, do sídliskovej štruktúry stredovekého Pezinka siahajú, podľa uskutočneného výskumu, do 14. storočia. Stavby nachádzajúce sa na mieste dnešnej Radnice a odhalené archeologickým výskumom, boli orientované do Štefánikovej ulice, ktorá bola aj v minulosti hlavnou ulicou. Dosvedčujú to aj jej historické názvy – Hlavná či Trhová ulica. Prvé obytné priestory mali drevo – hlinitú konštrukciu, ktorú približne v tretej štvrtine 15. storočia nahradila murovaná architektúra.
K zaujímavým exemplárom z výskumu Radnice nepochybne patrí súbor strieborných mincí z 15. storočia, zvyšky keramiky datovateľné do 14. storočia, či úlomky renesančných glazovaných kachlíc s rastlinnými, zvieracími a antropogénnymi motívmi a geometrickými vzormi. Výskum stredovekej fortifikácie objavenej v pezinských horách priniesol materiály, kladúce existenciu tu stojacich stavieb do 13. a následne 15. storočia. Strelky šípov a strelky do kuší svedčia o vojenských akciách, ktoré tu prebiehali. Zvyšky keramiky, klince, pánty a kovania dokladajú pestrejšie využitie tohoto miesta, nielen jeho funkciu obrannej pevnosti.
Ďalším miestom, skúmaním ktorého sa podarilo získať zaujímavé exponáty, je lokalita "Lazárna. Prieskum v rokoch 1983 a 1989, ale najmä archeologický výskum v roku 2002 odkryl stopy pravekej osady, osídlenej od stredného neolitu po záver eneolitu. Výrazné je najmä zastúpenie nálezov z obdobia bolerázskej skupiny bádenskej kultúry. K tomuto obdobiu doložil výskum lokality osadu so zásobnicovými jamami a nadzemným obydlím, resp. obydliami, keramiku a ďalšie doklady hrnčiarskej výroby – hrudy hlinenej masy so stopami rúk a prstov hrnčiara.
Otváracie hodiny:
Ut-Pi 10.00–12.30 13.30–18.00
So 10.00–16.00