“A všemohúci Boh Márii odpovedal veľmi láskavo: Matka moja, v tejto chvíli som už začal vytvárať muža, do ktorého som chcel vložiť veľkú časť svojej slávy …Ale pre lásku, ktorú k tebe prechovávam, zmením ho na ženu, aby mohla vykonať prácu, ktorú odo mňa žiadaš. Požehnaná Juana de la Cruz sa v tej chvíli v lone svojej matky stávala mužom, ale Boh ju urobil ženou, lebo aj to všemohúci Boh dokáže. A jeho Boží Majestát nechcel odobrať Adamovo jablko, ktoré mala v hrdle, aby zostalo dôkazom tohto zázraku.”

História stredovekej viery ukazuje, že prekračovanie rodu mohlo byť znakom svätosti a nielen zatracované a hriešne. Netreba si predstavovať, že cirkev v stredoveku bola naozaj liberálnejšia, stávanie sa mužom bolo pre sväté panny hlavne o nadobúdaní hlasu (agenstva). Zároveň však ukazuje, že vtedajší*ie veriaci*e rozmýšľali o témach, ktoré ako spoločnosť riešime dodnes.

Komorná inscenácia skúma prostredníctvom príbehu stredovekej mystičky Juany de la Cruz (a aj na príklade ďalších historických náboženských postáv) otázku prekračovania kategórie rodu, ale i duchovnú skúsenosť či dobové spoločenské konvencie. Sestra Juana bola abatišou Tretieho františkánskeho rádu a žila na prelome 15. a 16. storočia v zlatej ére španielskeho mysticizmu. Keď ju rodina nútila do manželstva, rozhodla sa utiecť a naplno sa oddať kláštornému životu. Podľa legendy bola mystička v lone svojej matky pôvodne mužom, ale Boh ju na žiadosť Márie zmenil na ženu. Tvorivý tím prináša vizuálne silné pohybové mystérium s odbornými komentármi. Minimalistická scéna, práca s textom, hlasom a kresťanskými symbolmi reflektuje duchovný zápas o identitu. Inscenácia ponúka podnetné paralely medzi históriou a súčasnosťou, pričom tematizuje transrodovosť, náboženské konvencie aj rolu žien v cirkvi.

Tvorivý tím:
Zobrazené: Ankou Sedlačkovou
Hlasy v nahrávkach: Kata Gurová, Anka Sedlačková, Ema Benčíková
Inscenačný tím: Magdaléna Žiaková, Juraj Mydla, Ema Benčíková, Anka Sedlačková
Svetelný dizajn a technická spolupráca: Boris Adamčík, Jakub Ťapucha
Produkcia: Ivo Dobrovodský, Verona Stepanović, Petra Balíková

Trvanie predstavenia: 60 minút

Vstupné: predpredaj 7€ / zľavnené (študent, senior, ZŤP) 5€

                            .       

Predstavenie sa koná v rámci festivalu Nová dráma 2025. Pozrite si kompletný program.

Magdaléna Žiaková (1994)

Vyštudovala divadelnú dramaturgiu na DF VŠMU. Absolvovala jeden semester v rámci Erasmus+ v Krakove a workshop o devising theatre v divadle Nowy Teatr so Sodjou Lotker a Wojtekom Ziemilskim. Momentálne pracuje pre Divadlo LUDUS v Bratislave, ktoré sa zameriava na dospievajúce publikum, a v ňom vytvára najmä materiály k inscenáciám, lektorské úvody a prednášky. Napísala dizertačnú prácu Inšpirácie videohrami v divadle a videohry preniesla na javisko v Playformance: Walkthrough. Tvorila spoločne so súborom Asfd divadlo ašttnnkorazd fildj.

Juraj Mydla (1994)

Štúdium absolvoval na Katedre intermédií na VŠVU v ateliéri Ilony Németh. Bol členom zoskupenia Asfd divadlo ašttnnkorazd fildj, spolupracoval s viacerými subjektmi nezriaďovaného divadla na Slovensku, prevažne v práci s videom. Dlhodobo pôsobil ako člen performatívneho zoskupenia Marína Abramovič Po Sebe Neupratuje. Momentálne ako umelec a kultúrny pracovník pôsobí v Bratislave.

Ema Benčíková (1998)

Vyštudovala divadelnú réžiu na VŠMU, publikovala recenzie, rozhovory a eseje v časopisoch Kapitál, A2, Glosolália, Flash Art CZ/SK. Jej inscenácie sa hrali v divadlách Ticho a spol. a P*AKT a na festivaloch Fokus – Pokus a Kiosk. V rokoch 2019 – 2023 rozvíjala metodológiu nehierarchickej tvorby v divadelnom družstve Dočasný kolektív a postupy neurodivergentného inscenovania v divadle Stopy snov. Ako aktivistka sa podieľala na priamych akciách v hnutiach Limity jsme my, Ende Gelände a Bod obratu. Ako kurátorka spolupracovala s viedenskou galériou Kunsthalle Exnergasse a momentálne pripravuje výstavu v Ľubľane v Galérii Škuc. Na viedenskej Akademie der bildenden Künste sa venuje umeleckému výskumu kritickej fenomenológie nenormatívneho vtelenia. Pracuje ako opatrovateľka ľudí so zdravotným znevýhodnením.

Anka Sedlačková (1962)

Je tanečná pedagogička, choreografka a performerka. Vyštudovala odbor tanečnej pedagogiky na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Zúčastnila sa na viacerých tvorivých stážach a projektoch v USA, kde absolvovala Fulbrightovo štipendium. Pôsobí ako tanečná pedagogička na Katedre tanečnej tvorby VŠMU. V súčasnosti sa venuje nezávislej tanečnej tvorbe a performancii.

Batyskaf

Batyskaf je kultúrna multižánrová platforma, ktorá vznikla v roku 2015 v Bratislave. Organizačne a dramaturgicky podporuje vznik mladého progresívneho umenia v Bratislave a spolupodieľa sa na tvorbe interdisciplinárnych a site-specific podujatí a projektov. Spolu s divadelným zoskupením Gaffa a Divadlom Nomantinels vytvorili kultúrne centrum P*AKT zamerané na performatívne, vizuálne, hudobné a queer umenie, ako aj na inklúziu, vzdelávanie a rozvoj komunity.