Akcia Paškvil je druhým scénickým čítaním novej divadelnej sezóny DPOH. V septembri divadlo reagovalo na čistky v štátnych inštitúciách scénickým čítaním Rozpustení a prepustení.

Nezačal to Preceda. Tento útok spustili už pred rokmi iní súdruhovia. Štrnásty marec 1980. Slovenská reštaurácia v hoteli Tatra. Vyťažovanie technického úkonu, čiže sledovanie objekta menom Milan Šimečka na oslave jeho päťdesiatky.

Trojica tajných v hotelovej izbe. Hotel v tom čase netuší, že ho raz rovnako prešpikuje mikrofónmi tajná služba Slovenskej republiky, ktorej riaditeľovi bude ten hotel patriť. Kto by v tej chvíli tušil, že nejaká Slovenská republika vôbec vznikne. Rovnako, ako disident, filozof, spisovateľ a objekt Šimečka netušil, že režim raz padne. A on vďaka tomu bude mať – slovami Precedu – nadáciu, ktorou jeho nevesta a vnuk vytunelujú celý štát!

Nezačal to Preceda, ani Semafor, ani Čítačka správ. Ľudáci v koži komunistov tu boli snáď už od nepamäti. Počuteľnosť: Dobrá. Zrozumiteľnosť: Dobrá. Po vyplnení: Prísne tajné!

Hrajú: Broňa Kováčiková, Peter Kadlečík, Michal Spišák, Makar Tikhomirov
Réžia: Valeria Schulczová

Vstupné: predpredaj 12€

„O predsedu kľúčovej strany politickej opozície ide možno predsedovi vlády osobne, v jeho ťažení veľkej pomsty za veľké poníženie. Ale to v tejto chvíli nie je dôležité. Dôležité je, že útokom na rodinu disidentov, ktorej je politik súčasťou ide o prehlbovanie „veľkej lži“.

Stáva sa súčasťou relativizácie hodnôt, ku ktorým sa hlásime a chceme sa hlásiť. Ide o vygumovanie Novembra 1989, ak chcete o Nežnú revolúciu a bagatelizovanie jej étosu a faktu, že pre našu spoločnosť bola najzásadnejšou zmenou od druhej svetovej vojny, ktorá plynule prešla do vojny studenej. Aj preto je hodné prečítať si záznam z jedného eštébáckeho sledovania.

Aby sme si pripomenuli, že už vtedy priemerní ľudia s nadpriemerným prístupom k moci šikanovali skutočnú elitu. Aj keď tá pracovala v tom čase s lopatami, zváračkami a metlami v rukách. Je hodné pripomenúť si, že tridsaťpäť rokov slobody v histórii jednej krajiny môže byť z pohľadu dejín taký krátky čas, že s odstupom storočí sa môže javiť ako neexistujúci. To, o čo tu „hráme“ je zmena naratívu.

Ak socialistickú normalizáciu plynulo preklopíme ponad štvrťstoročie do normalizácie novej, boľševické srdcia sa radostne roztlčú a ľudácke hlavy zaplesajú. V našich dejinách k sebe mali paradoxne vždy blízko. Aj o tom je scénické čítanie Akcia Paškvil. O šikane vnútorne slobodných ľudí,“ hovorí režisérka scénického čítania Valeria Schulczová.