Svoju históriu začalo písať približne pred viac ako sto rokmi – vyše polstoročia pred zrodom štátu Izrael. Od samého začiatku sa izraelské divadlo zaoberalo myslením a osudmi repatriovaných mladých Židov, ktorí prišli hlavne z východnej Európy s úmyslom vybudovať modernú a liberálnu židovskú spoločnosť a kultúru. Hebrejské divadlo začínalo v ťažkých podmienkach: nebolii žiadni profesionálni herci či režiséri, neexistovali postavené divadelné budovy a takmer žiadne hry napísané po hebrejsky. Napriek tomu však nadšenci hebrejského divadla ukázali divákom dôležitosť a potrebu národnej divadelnej scény a v neuveriteľne krátkom čase sa im podarilo úspešne vytvoriť národný repertoár. Avšak problém nedostatku hier v hebrejčine pretrvával a texty uvádzané v izraelských divadlách do roku 1960 boli zväčša prekladmi z iných jazykov, vrátane jazyka jidiš. Potom sa stal ďalší zázrak a v Izraeli sa objavilo množstvo pôvodných dramatikov, ktorí začali písať hry najrôznejších žánrov a foriem. Niektorí z nich vytvorili absurdný divadelný jazyk, iní sa zamerali na dokumentárnu drámu či na poetické a silne štylizované hry, ďalší preferovali jazyk frašky. Takmer všetky hry však prispeli k myšlienkam humanistickej a liberálnej spoločnosti. 

Olga Levitanová (1954) Je absolventkou magisterského štúdia v odbore teória a história divadla na Divadelnej, filmovej a hudobnej akadémii v ruskom Leningrade a má titul PhD. z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. Profesionálnu kariéru začala ako divadelná kritička v Leningrade a Moskve, kde zastávala aj pozíciu odborníčky na nezávislé divadlo v Asociácii ruských divadelných umelcov. V roku 1989 sa repatriovala do Izraela, kde v súčasnosti pôsobí ako pedagogička, vedecká pracovníčka a akademická poradkyňa na Katedre teatrológie na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. Okrem toho je pedagogickou pracovníčkou na Katedre umeleckej pedagogiky na Akadémii vzdelávania Davida Yellina. Pracuje aj ako predsedníčka Izraelského centra pre dokumentáciu múzických umení na Univerzite v Tel Avive. V odbornom výskume sa venuje fenoménu multikultúrneho divadla, židovskému a izraelskému divadlu a ruskému modernistickému divadlu. Na tieto témy vydala viacero článkov v akademických časopisoch a publikáciách a je iniciátorkou a spoluorganizátorkou mnohých medzinárodných konferencií a výskumných projektov. Okrem toho je členkou Umeleckej komisie pre medzinárodnú publicitu izraelského divadla a publikuje recenzie moderných izraelských divadelných produkcií v popredných divadelných časopisoch v Izraeli.    

Antológia izraelskej drámy
 Prezentácia novej publikácie Divadelného ústavu za účasti dramatičky Savyon Liebrechtovej, dramatika Joshuu Sobola a teatrologičky Olgy Levitanovej.   Publikácia Antológia izraelskej drámy predstavuje tri divadelné hry, ktorých autormi sú izraelskí dramatici Hanoch Levin, Joshua Sobol a dramatička Savyon Liebrechtová. Hry zaradené do tohto výberu sú zo žánrového i tematického hľadiska rôznorodé: Rekviem Hanocha Levina (preklad Alexandra Ruppeldtová) možno označiť ako mystérium a podobenstvo zároveň, Geto Joshuu Sobola (preklad Alexandra Ruppeldtová) je dokumentárnou metadivadelnou hrou a Savyon Liebrechtová sa v Banalite lásky (preklad Jana Juráňová) priblížila k žánru biografickej drámy. Všetky tri hry sa zaoberajú problematikou humanistických hodnôt vo výnimočných situáciách a možno ich charakterizovať aj ako drámy ideí, metaforickým spôsobom vyjadrujúce kritické názory o ľudstve. Súčasťou publikácie je štúdia o izraelskom divadle a dráme, ktorej autorkou je izraelská teatrologička Olga Levitanová. 

Savyon Liebrechtová (1948) Študovala literatúru a filozofiu na Univerzite v Tel Avive. Jej texty hovoria o dopadoch holokaustu na deti a vnúčatá tých, ktorí prežili, ale aj o konflikte medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, či o strete nábožensky praktizujúcich a nepraktizujúcich Židov. Liebrechtovej diela boli preložené do piatich jazykov a príbehy z nich sa stali predlohou pre dva filmy. Jej najznámejšou divadelnou hrou je Sonya Mushkat, ktorú predstavilo Národné izraelské divadlo Habima v roku 1998, text Hovorím s tebou po čínsky uvedený v Divadle Beit Lessin získal Cenu za najlepšiu izraelskú hru v roku 2004. Banalita lásky vychádza zo vzťahu Hannah Arendtovej a Martina Heideggera a jej inscenácia v Divadle Beit Lessin získala Cenu za najlepšiu izraelskú hru v roku 2009. Liebrechtová je laureátkou mnohých ocenení, vrátane dvoch Cien predsedu vlády za literatúru a troch talianskych cien za hru Freudove ženy. Jej hry boli inscenované aj v zahraničí, napríklad v USA, Nemecku, Turecku či Poľsku. 

Joshua Sobol (1939) Absolvoval filozofiu na Sorbonnskej univerzite a neskôr systémovú analytiku na École Nationale d’Informatique v Paríži. V roku 2008 získal titul Doctor Philosophiae Honoris Causa na Weizmanovom vedeckom inštitúte v Izraeli. Je autorom sedemdesiatich ôsmich hier a troch románov a režisérom dvadsiatich piatich inscenácií. Sobolova medzinárodná kariéra sa začala v roku 1983, keď inscenácia jeho hry Weiningerova noc, v produkcii Divadla v Haife, bola pozvaná na oficiálnu časť festivalu v Edinburghu. Jeho drámu Geto uviedol nemecký režisér Peter Zadek v roku 1984 na scéne Freie Volksbühne v Berlíne, neskôr ju naštudoval Nicholas Hytner v britskom Royal National Theatre v roku 1989. Hra bola preložená do viac ako dvadsiatich jazykov, inscenovaná v divadlách vo vyše dvadsiatich piatich krajinách sveta a získala mnohé medzinárodné ocenenia. Od roku 1995 Sobol spolupracuje s režisérom Paulusom Mankerom na viacerých projektoch, ktoré skúmajú rôzne formy divadelného zážitku. 

Podujatie sa koná v Modrom salóne, na 4. pochodí Činohry SND.