Translucentné vrstevnaté reliéfy zachytávajú mikróby a ich živototvorné činnosti. Tieto entity zahliadneme v reliéfoch ako v drifte mikroskopickým zoomom prepletené naprieč a vzájomne väzbami v dynamických systémoch. Porcelán je symbolicky pevný a krehký zároveň; pripomínajúce chladné kosti a fosílie organizmov. Tieto hlboké a predsa ploché objekty sú hlavnými aktérmi performance a rozprávajú o mikrosvetoch a alianciách pre prežitie, o vrstvení, smrti a trúchlení, o komplexnosti väzieb v prírode. Rozoznievajú ich zvuky drobné ako neviditeľné činnosti mikróbov, dotyky zdôrazňujú komunikáciu s okolím. Živou vrstvou medi namiesto krvi a vody prúdi elektrina. Spoluprácou životvorov Manku viedli texty Donny J. Haraway.

Manka Lustigová sa venuje akustike keramického materiálu, na praxi založenému materiálovému výskumu a téme prepojenia. Artefakty v jej rukách preskúmavajú hranicu živého a neživého. S obľubou sa venuje stavbe zvukových inštalácií, hudobných nástrojov a DIY (do-it-yourself) prístupu. Vyštudovala keramický dizajn na Západočeskej univerzite v Plzni v ateliéri doc. MgA. Gabriela Vacha (2024). Je členkou kolektívu Trať (2018), ktorý sa zaoberá oživovaním chátrajúcich železničných budov a organizuje multižánrové umelecké akcie. Spolu s Veronikou Zálešákovou je zakladateľkou keramického štúdia Kopřivald (2021).

Vstup voľný