Inscenácia Divadla Panoptikum vznikala rozhovormi celého tímu a napokon sa pretavila do trpko-smiešnej inscenácie, v ktorej niekoľko mladých Slovákov hovorí o tom, ako vníma svoj život a prácu v kultúre na Slovensku.
“Chceli by sme byť nejaký vyvolený národ. Lepší ako všetci ostatní. No možno, že si nás Boh vlastne vôbec nevybral. Dokonca sa na nás aj dosť nerád pozerá. Chceme byť tie rozkošné, huňaté ovečky na pastve, ale v skutočnosti sme…kozy.”
Pôvodná hra v sebe obsahuje prvky ľudovosti, patriotizmu a samozrejme sovietskej propagandy, cielene využívajúcej folklór, tradície a slovenskú ľudovú kultúru na politické účely. Keďže tento spôsob sa opäť vracia do rétoriky našich politikov, Kozie mlieko sa aj napriek svojej tendenčnej povahe stáva nebezpečne aktuálnym.
Kozie mlieko Divadla Panoptikum je smiešno-trpkým rozhovorom o tom, kto vlastne je a kto nie je Slovák, čo je a čo nie je slovenské.
„Robíme takú hru. Slovenskú. Národnú. Teda aspoň sa v nej vyskytuje slovenský národ. Je celkom ľudová, lebo sa v nej objavujú ľudia. Ľudia z ľudu.“
Tvorivý tím:
Text: Kolektív
Réžia: Andrej Purkart
Dramaturgia: Martina Havierová, Žofia Kráľová
Scénografia a kostýmy: Kolektív
Hrajú: Adam Hilek, Márk Mezőszállási, Adam Marenišťák












