Keď ju raz vyskúšaš, už nikdy nebudeš mať dosť.

Moc kriví aj tie najpevnejšie charaktery. Keď sa muž z bežných pomerov ocitne v najvyššej štátnej funkcii, len ťažko odolá pocitu vlastnej výnimočnosti. Pocitu, že je niečo viac. Že jeho záujmy sú záujmy štátu. Že jeho rozmary sú nad potrebami pospolitého ľudu. Predstava, že by to raz malo byť inak, je neprijateľná. Urobí všetko pre to, aby si moc udržal. Aj keby mal obetovať budúcnosť nás všetkých.

Ladislav Mňačko

Rozčarovanie, ktoré v románe Ako chutí moc prežíva Frank, nepochybne pramení v tom, ktoré zažil Ladislav Mňačko. Hoci je totiž toto dielo jednou z najznámejších kritík socialistického režimu, Mňačko bol pôvodne zapálený komunista. V chudobných pomeroch počas druhej svetovej vojny zneli myšlienky komunizmu priam zázračne - prinášali nádej na spravodlivejšiu spoločnosť. A práve trpkosť a sklamanie z toho, ako sa režim, za ktorý odhodlane bojoval, mení v presný opak pôvodných prísľubov, vložil do tohto románu. Ako chutí moc sa nám dondes živo prihovára pocitom sklamania, ktorý prišiel po záblesku nádeje na lepšie časy.

Napriek tomu, že ide o jedno z najvýznamnejších diel slovenskej literatúry 20. storočia, kľúčový text našej povinnej literatúry a medzinárodne uznávané dielo, sa na divadelných doskách doteraz neobjavilo. Dramaturgickým zámerom Divadla ASTORKA Korzo ´90 je preto splatiť tento dlh voči slovenskej kultúre a predstaviť Ladislava Mňačka ako nadčasového autora európskeho formátu prostredníctvom dynamickej divadelnej adaptácie.

Inscenácia sa žánrovo opiera o „politicko-(ne)historickú javiskovú grotesku“. Tento kľúč umožňuje prostredníctvom očisťujúceho humoru, rýchleho striedania prostredí a inovatívneho hereckého prejavu definovať a dešifrovať absurditu moci. 

Román Ladislava Mňačka Ako chutí moc sa doposiaľ na doskách divadla neobjavil. A to napriek tomu, že ide o jedno z najvýznamnejších slovenských diel, ktoré sa nie náhodou nachádza v povinnej literatúre.

Hlavným dôvodom, prečo sme po ňom siahli, je však jeho posolstvo, ktoré je bohužiaľ čoraz aktuálnejšie. Svetový spoločenský vývoj po nadšení z demokratizácie sveta, ktorého najznámejším predstaviteľom je Francis Fukuyama so svojou knihou Koniec histórie a posledný človek, čoraz viac upadá a do popredia sa dostáva nacionalizmus postavený na silnom lídrovi. 

Vládcovia svetových svetových veľmocí aj menších štátov sú výzvou pre demokraciu aj pre krehký svetový poriadok. Takmer denne pozorujeme to, ako sa muži opití mocou zahrávajú s osudmi nielen svojich občanov, ale ľudí na celom svete. 

A bežnému človeku potom zostáva

Už len rezignované povzdychnutie

A otázka - Ako tá moc chutí

Význam Ladislava Mňačka v slovenskom kontexte je absolútne kľúčový – patrí k najprekladanejším a najvplyvnejším slovenským spisovateľom vôbec. Ako niekdajší popredný novinár, reportér a neskôr exilový autor disponoval výnimočnou schopnosťou vidieť hlboko pod povrch politických procesov. Jeho práca sa vyznačuje nekompromisným hľadaním pravdy a odvahou pomenovávať tabuizované témy, za čo si vyslúžil označenie „svedok storočia“ či „slovenský Solženicyn“. Mňačkov literárny prínos nespočíva v obyčajnom dokumentovaní jednej éry, ale v jeho brilantnej psychologickej analýze človeka vo vleku ideológie. 

Ako angažovaný intelektuál a brilantný pozorovateľ svojej doby dokázal diagnostikovať tému, ktorá ľudstvo sprevádza celými dejinami – silu moci a jej korozívny vplyv na morálku jednotlivca. Mňačkov prínos nespočíva v dokumentovaní jednej historickej éry, ale v jeho hlbokej psychologickej analýze človeka. Svetový vývoj po nadšení z demokratizácie, ktorú Francis Fukuyama unáhlene opísal ako „koniec histórie“, dnes opäť ukazuje, aké krehké sú morálne hodnoty spoločnosti, ak podľahnú kultu silného vodcu.

Mňačko vo svojom diele ukázal, ako dokážu vznešené ideály zhrubnúť a premeniť sa na osobný prospech. Denne sme svedkami toho, ako sa muži opití mocou zahrávajú s osudmi ľudí, pričom Mňačkov román nám k tomuto fenoménu dáva ten najpresnejší interpretačný kľúč.

Mňačko je autorom nanajvýš súčasným, ktorého umelecké dedičstvo musíme chrániť, rozvíjať a neustále sprítomňovať novej generácii divákov.

Prečo by mali študenti prísť?

Ako chutí moc patrí zaslúžene medzi tie obľúbenejšie diela z povinnej literatúry. Kto dielo už čítal, tomu inscenácia prinesie v prvom rade pôžitok z jeho realizácie na javisku. Okrem toho aj hlbší vhľad a možno upozornenie na motívy, ktoré jej/mu pri prvom čítaní unikli. V neposlednom rade pôjde aj o poukázanie na to, že nejde len o obraz doby, ale o nadčasovú knihu, ktorá nám má čo povedať aj o situáciách, ktoré zažívame dnes. A pre tých, čo knihu ešte nečítali, pôjde o navnadenie na to, aby sa do nej ponorili.

Pozor: V divadelnej inscenácii používame stroboskop a dymostroj a na scéne sa fajčí. Inscenácia obsahuje expresívne výrazy a hlasnú hudbu.

Tvorivý tím

Réžia David Vyhnánek • Dramaturgia Martin Krč • Dramatizácia Martin Krč • Scéna Barbora Klenová • Kostýmy Dominika Katonová • Hudba Ján Cibula, Rastislav Sumega • Pohybová spolupráca Valentýna Wojtovičová •

Hrajú: Igor Kasala a.h. (Šéf), Ján Jackuliak (Frank), Zuzana Konečná (Margita), Viktória Šuplatová (Odfarbená), Peter Ondrejička (Galovič, Úradník, Robotník, Architekt, Diplomat, Maliar, Otec, Muklík, Tajný, Fonda), Adriana Moravčíková (Robotníčka, Projektantka, Tlmočníčka, Lekár, Primár, Babička, Licka) • Fotografia Bara Podola • Grafika Barbora Klenová (plagát)

2.11. sa koná verejná generálka predstavenia.

Trvanie predstavenia: 90min.

Vstupné: predpredaj 20€