Aktuálny program SNG

Archív Júliusa Kollera
Od 14. 1. 2020
Sprístupnený ako súčasť experimentálnych expozícií Krajina za mapou.
Esterházyho palác – 2. poschodie, Bratislava

Kurátorka: Petra Hanáková

Slovenská národná galéria vďaka veľkorysosti Květy Fulierovej obhospodaruje pozostalosť konceptuálneho umelca Júliusa Kollera (1939 – 2007). Koller je v posledných rokoch v produkciách SNG všadeprítomný. Impulzom je tentokrát nielen prestoj v očakávaní zavŕšenia rekonštrukcie, ale i formát experimentálnych expozícií, ktorý umožňuje Kollera načas vystaviť (a ironicky kontextualizovať) v spoločnosti iných renomovaných hromadičov...

Pár sond do materiálu Kollerovej pozostalosti nemá ambíciu podať nejakú komplexnú správu o jej obsahu. Výber je v podstate náhodný, predurčený skôr stupňom digitalizácie dokumentov a ich povahou. Keďže ide o citlivé papierové nosiče, prezentujeme časť diel vo faksimile. Iný segment expozície budeme z času na čas obmieňať. Tri vitríny „archívu“ predstavujú dokumentáciu autorovej výstavy Textilné obrazy z obdobia normalizácie, listy, PFky, mail arty Kollerových kolegov a kolegýň z jeho pozostalosti a nakoniec autorove denníkové zápisky, ktoré dokumentujú jeho prepisovaciu mániu a pozíciu dobového svedka zaznamenávajúceho „tok dejín“. Väčšie formáty, inštalované na stene, sú ukážkou Kollerových paspartovacích procedúr. 

Foto: Martin Deko, SNG

LV100
Ladislav Vychodil a scéna 20. storočia
29. 2. – 5. 7. 2020
Otvorenie výstavy: 28. 2. o 18.00, Berlinka & 2. poschodie
Esterházyho palác – 2. poschodie, Bratislava

Kurátorka: Zuzana Koblišková

V roku 2020 si slovenské profesionálne divadlo pripomína 100 rokov od svojho vzniku. Pri tejto príležitosti SNG pripravila výstavu k stému výročiu narodenia profesora Ladislava Vychodila (1920 – 2005). Vplyv tohto výtvarníka bol určujúci nielen pre vývoj slovenskej scénografie druhej polovice 20. storočia, ale aj Vysokú školu múzických umení, kde sa podieľal na založení samostatnej katedry scénografie a kde vychoval niekoľko generácií scénografov.

Výstava predstaví autorove návrhy, ktoré už precestovali celý svet, iné budú vystavené prvýkrát. Výstava bude členená podľa výtvarných princípov a zmapuje najmä to, ako Vychodil o scénografii rozmýšľal v rôznych obdobiach jeho tvorby. Hoci by sa mohlo zdať, že literatúra o Vychodilovi a jeho diele už dávno vyčerpala všetky témy, výskum, ktorý predchádzal výstave, ju obohatí aj o vzácny, dosiaľ nepublikovaný materiál z archívu Thompson Library v Ohio State University. Osobitný priestor bude venovaný aj autorovej „budovateľskej“ úlohe a jeho pôsobeniu v divadelných dielňach Slovenského národného divadla, jeho pedagogickej činnosti doma aj v zahraničí, a tiež aktivitám mimo divadiel. O tvorbe Ladislava Vychodila si môžete prečítať viac v kolekcii, ktorú sme pripravili na Webe umenia. 

Ladislav Vychodil, V. Nezval: Atlantída. 1961. Slovenská národná galéria

Generácia 909: Reloaded
23. 4. – 23. 8. 2020
Esterházyho palác, Bratislava

Kurátorky: Alexandra Homoľová, Alexandra Kusá

Výstava je pokusom otvoriť problematický fenomén našej moderny ako tému na diskusiu. Kurátorským zámerom nie je dospieť k finálnym tvrdeniam, ale sledovať pojem historiograficky a metodologicky. Tak okrem prezentácie autorov a diel dokáže výstava sledovať špecifické udalosti z dejín mladej umenovedy a muzeológie na Slovensku, roztvárať kontext a dospieť tak k prekvapeniam, ktoré môžu v budúcnosti podnietiť nové tematické výskumy.

Pojem etabloval Karol Vaculík na výstave Generácia 1909 – svedomie doby v Slovenskej národnej galérii v roku 1964. Názov vychádzal z „aritmetického“ priemeru rokov narodenia autorov, ktorých kurátor do skupiny zaradil. Ich príslušnosť však bola iba zdanlivo biograficky podmienená. To podstatné, čo ich spájalo, vychádzalo z ich tvorby.

Vaculíkova iniciatíva bola prvým úspešným pokusom vrátiť do dejín umenia tvorbu generácie, ktorej diela nie celkom konvenovali estetike socialistického realizmu, presadzujúcej sa tvrdým spôsobom až do prvého uvoľnenia v roku 1956. Tak galéria stvorila silnú generáciu/pojem, ktorú Vaculík postavil na roveň výtvarnej moderny. Dnes sa k tomuto pojmu tá istá inštitúcia vracia, aby prehodnotila jeho funkčnosť a limity a posilnila kultúrno-historickú interpretáciu a kontext jeho čítania.

Ján Mudroch: Lettrice. 1937. Slovenská národná galéria

Zvuky Kódy Obrazy: Akustický experiment vo vizuálnom umení
Október 2020 – Január 2021
Esterházyho palác, Bratislava

Koncepcia: Jitka Hlaváčková, Lucia G. Stach
Kurátorky: Jitka Hlaváčková, Alexandra Tamásová 

Nová verzia výstavného projektu z Galerie hlavního města Prahy predstaví prierez dejinami zobrazenia zvuku ako abstraktného fenoménu od doby avantgardy po súčasnosť. Hlavnú os jeho koncepcie tvorí mapovanie najvýznamnejších smerov zvukového experimentu v oblasti vizuálneho umenia, a to ako obrazov a grafických partitúr, tak zvukových inštalácií, akustických objektov, filmov, videí či multimediálnych projekcií a prezentácií zvukových záznamov. Výber historického materiálu ukáže, ako zvuk naberá farbu a tvar, stáva sa trojrozmerným objektom či architektúrou a aké psychologické, ale tiež matematické a fyzikálne, predpoklady predurčujú jeho vizuálnu podobu. Výstava zároveň predstaví diela umelcov a umelkýň, ktorí/é v lokálnom československom kontexte posunuli uvažovanie o experimente v umení.

Medzi autorov, ktorých diela sa na výstave objavia, patria Milan Adamčiak, John Cage, Anton Jasusch, František Kupka, predstavitelia hnutia Fluxus, Woody a Steina Vasulka, Ladislav Kupkovič a umelci zaoberajúci sa aktuálnym trendom akustickej ekológie ako napríklad Peter Cusack.

Výstava a jej bohatý sprievodný program koncertov a performancií v spolupráci s JAMA festivalom intermediálneho umenia vzniká priamo pre priestory Slovenskej národnej galérie s prehodnoteným a obohateným zoznamom autorov a autoriek, takže nepôjde o reprízu pražskej premiéry projektu, ale o jeho novú verziu. Pri príležitosti bratislavskej výstavy vyjde aj rozsiahly dvojjazyčný katalóg a bulletin-sprievodca výstavou. Tento výstavný projekt má ambíciu pritiahnuť odborné aj široké publikum všetkých generácií, hravou a pútavou formou ho vzdelávať a kultivovať. Zároveň ide o výskumný a výstavný počin, ktorý je relevantným príspevkom k novému zhodnocovaniu dejín a teórie stredoeurópskeho umenia.

Miroslav Ponc: Kresba č. 4. Okolo 1925. GHMP