Súťaž hraných filmov, v ktorej sa o ceny tradične uchádzali prvé a druhé filmy, vyhral kolumbijský debut Pôda a tieň (La tierra y la sombra, Land and Shade, 2015) režiséra Césara Augusta Aceveda. Porota ho ocenila „za silné a zároveň tlmené stvárnenie očividne jednoduchého príbehu.“ Film rozpráva príbeh o starom farmárovi, ktorý sa po 17 rokoch vracia domov k živoriacej rodine, ktorá už ani nedúfala, že ho ešte niekedy uvidí. Vďaka podmanivej práci kameramana divák aj napriek náročnej téme naplno vníma krásu obrazov, ktoré neraz hovoria viac, než samotné postavy. Snímka už získala na festivale v Cannes Zlatú kameru pre najlepší debut.

Dvomi štatutárnymi cenami bol ocenený iránsky film Nahid (2015): Cenu pre najlepšieho režiséra získala mladá iránska režisérka Ida Panahandeh „za pôsobivé vykreslenie komplikovanej rodinnej situácie“ a Cenu za najlepší mužský herecký výkon získal Navid Mohammad Zadeh „za komplexný, ucelený a uveriteľný portrét.“  Nahid je príbehom rozvedenej ženy, ktorej životná situácia sa komplikuje, keď sa znovu zamiluje, pretože to môže znamenať, že príde o svojho syna.

Cenu za najlepší ženský herecký výkon získali ex aequo herečky Niki Karimi a Sahar Ahmadpour za „dva emocionálne hutné a jednoznačne autentické herecké výkony“ vo filme Streda, 9. máj (Chaharshanbeh, 19 Ordibehesht; Wednesday, May 9; 2015) režiséra Vahida Jalilvanda. Výrazovo strohý iránsky film hovorí o bežnom živote v krajine prostredníctvom príbehu o mužovi, ktorý zverejní inzerát a ponúka desaťtisíc amerických dolárov osobe, ktorá ich potrebuje.

V porote Súťaže hraných filmov spoločne rozhodovali britský filmový kritik Christopher Goodwin, chorvátsky scenárista a režisér Zrinko Ogresta a talentovaná slovenská herečka Judit Bárdos.

Cenu za najlepší dokumentárny film si odniesol film Nemecká mládež (Une Jeunesse Allemande, A German Youth, 2015) režiséra Jean-Gabriel Périota „za jedinečný archívny rešerš a jasnú estetickú víziu, ktorá v konfrontácii s politikou prebúdza rebelantského ducha umenia.“ Tento strihový film vyskladaný iba z archívnych záberov rozpráva o verejnom živote a pôsobení Ulrike Meinhof.

Zvláštne uznanie poroty dokumentárnych filmov získal Flotel Europa (2015) režiséra Vladimira Tomića „za rezonujúci film, ktorý využíva spomienky na priateľstvo a lásku z detstva za účelom vyjadrenia pocitov človeka, ktorý sa snaží ukotviť neustále sa meniacu definíciu domova.“ Režisér svoju životnú skúsenosť utečenca vložil do filmu, ktorý je vyskladaný z fragmentov dobových domácich videí. Brilantne vystavané rozprávanie o odlúčení a hľadaní domova má charakter odzbrojujúco otvoreného, intímneho denníka.

Súťaž dokumentárnych filmov hodnotila porota v zložení: Selina Crammond, kanadská festivalová dramaturgička, Hermes Paralluelo, španielsky režisér a víťaz minuloročnej súťaže dokumentárnych filmov so snímkou Nie je všetko vigília (No todo es vigilia; Not All Is Vigil, 2014) a americká filmárka a fotografka Lida Suchy.

Cenu za najlepší krátky film získala snímka Washingtonia (2014) gréckej režisérky Konstantiny Kotzamani „pre mnohosť pôžitkov, ktoré poskytuje. Jeho hĺbka a nejednoznačnosť umožňuje rôznorodosť interpretácií a vyvažuje záležitosti rozumu a srdca.“ O tejto cene rozhodla porota v zložení: Doris Bauer, rakúska filmová kurátorka, Eva Križková, spoluzakladateľka časopisu Kinečko a distribučnej spoločnosti Filmtopia zo Slovenska a Harriet Warman, britská kritička a kurátorka.

Súťaž hraných filmov hodnotili taktiež dve nezávislé poroty. Cenu poroty FIPRESCI získala taktiež snímka Pôda a tieň (La tierra y la sombra, Land and Shade, 2015) „za vyrovnaný, uvážený a precízny pohľad na rodinu ako poslednú obeťou kapitalizmu, parazita ničiaceho zdroje, na ktorých je sám závislý.“ O jej udelení rozhodli kritici Michael Pattison z Veľkej Británie, Luca Pellegrini z Talianska a Róbert Pospiš zo Slovenska.

Cenu Študentskej poroty získal iránsky debut Streda, 9. máj (Chaharshanbeh, 19 Ordibehesht; Wednesday, May 9; 2015) pretože „spôsob, akým boli vo filme vyrozprávané príbehy a motivácie rôznych postáv riešiacich osobné problémy v súčasnom Iráne nám pripomína, že aj veľké gestá a malé snahy o pochopenie tých druhých sú to, o čo sa aktuálne treba snažiť nie len na filmovom plátne.“

Študentská porota rozhodovala v zložení: Gabriela Gažová, študentka filmovej réžie na VŠMU a zároveň fotografie a nových médií na VŠVU; Verona Dubišová, študentka filmovej vedy na VŠMU a Denis Kozerawski z Katedry intermédií a multimédií VŠVU.

MFF Bratislava každoročne udeľuje aj mimoriadne ceny. Tohtoročnou laureátkou ocenenia za dlhoročnú umeleckú tvorbu a držiteľkou pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy sa stala výnimočná umelkyňa, prvá dáma slovenskej filmovej a divadelnej scény, herečka Emília Vášáryová.

Cenu divákov získal na základe hlasovania návštevníkov festivalu koprodukčný debut Mustang (2015) tureckej režisérky Deniz Gamze Ergüven, pred českým filmom režiséra Olma Omerzu Rodinný film (Family Film, 2015), na ktorom minoritne participovalo aj Slovensko, na treťom mieste sa rovnakým počtom hlasov umiestnili dve snímky – americký film režiséra Thomasa McCarthyho Sledovačka (Spotlight, 2015) a koprodukčný film Homár (The Lobster, 2015) gréckeho režiséra Jorgosa Lanthimosa.

Viac informácií o celej dramaturgii festivalu a programe 17. ročníka MFF Bratislava si môžete prečítať v našom predošlom festivalovom blogu Bohatý program 17. ročníka MFF Bratislava.