Históriu už asi netreba rozpitvávať. Z klubu na Kominárskej, kde bolo veľa dobrých koncertov, jedného večera zaznela pirátska vysielačka zhruba veľkosti väčšej zápalkovej krabičky a dosahom možno dvoch kilometrov. Reakcia bola „chceme viac“ a tak sa po čase pár šikovným ľuďom podarilo vybaviť legálnu frekvenciu 100.3 FM a začalo sa vysielať. Najprv spolu s Rádiom Zóna, neskôr už samostatne.

Nezávislo, mimo rebríčkov, kto čo mal a kto čo vedel. Signál stačil na Bratislavu aj to nie všade ale Ragtime si získal popularitu práve svojim iným pohľadom na svet. Prvé roky to bola veľká zábava a eufória, možnosť vysielať do éteru veci proti prúdu.

Jedným z veľkých zážitkov bolo zapojenie internetu, resp. IRC (Internet Relay Chat) do vysielania. IRC bol chatovací systém, ktorý fungoval niekoľko rokov pred začiatkom webových fór a chatov. Oproti dnešku krásna anonymná a väčšinou veľmi priateľská džungľa. Ragtime mal vlastný chatovací kanál („miestnosť“) #ragtime, na ktorý chodila partia ľudí baviť sa o muzike, komentovať vysielanie atď.

Jedného večera sme skúsili zapojiť do vysielania Ragtimu kúsok IRC. Spočívalo to v položení niekoľkých základných otázok v rôznych chatových miestnostiach, či už národných, hudobných a tak. Užívatelia #ragtime ich na to vopred upozornili a ľudia z celého sveta odpovedali cez Internet. Reykjavík, Praha, San Francisco tam určite boli. Väčšinou veľmi pozitívne. Na začiatok 90-tych rokov, internetovú dobu kamennú, to bola dosť progresívna vec. Keďže neexistovalo wifi, cez vysielaciu miestnosť išiel proste dlhý kábel k požičanému notebooku.

Druhý veľký zážitok bola odvysielaná slovenská verzia textov Davida Sylviana, konkrétne skladieb Taking the Weil, Nostalgia a ešte jednej zabudnutej. Sú to hlboké romantické texty podobne ako Sylvianova hudba v tom čase. Znelo by to určite dobre, ak by ich nahovorila po slovensky známa herecká osobnosť a ešte by to spravilo dobre aj rádiu ako takému. Tou osobnosťou nebol nikto iný ako Štefan Kvietik, ktorý to spravil rád, bez honorára a navyše perfektne, jeho hlas na to sadol ako … no veď viete. Keďže neexistovali oficiálne slovenské preklady, museli postačiť amatérske.

Tretí zážitok už nebol pozitívny ani náhodou. Rádio sa snažilo o kvalitnejší signál, čo znamenalo silnejší vysielač na lepšom mieste. Akýmsi (mne neznámym) spôsobom sa ho podarilo získať. Išiel pre neho jeden zo majstrov zvukárov do talianskej Bologne (?). Na Škode 100 s prívesným vozíkom, to je na otočku 1600 km. Rovno z tejto cesty zaparkoval za zamknutou bránou na Štúrovej pod rádiom dať si ďalšiu kávu. Keď sa po 15 minútach vrátil, vysielač bol preč. Kto, prečo a načo mu to bolo… Nejako sa to ale podarilo vyriešiť, pretože síce s oneskorením ale po niekoľkých mesiacoch už sa vysielalo z petržalskej budovy Technopolu.

Rádio Ragtime dalo množstvu ľudí v Bratislave pocítiť, že aj keď sú v menšine, nie sú sami. Že je naokolo x ľudí, ktorých baví hudba, film, divadlo a vôbec umenie mimo mainstreamu a že nie všetci riešia politiku (Mečiar). Veľká škoda, že to skončilo.

Mimochodom http://www.ragtime.sk stále funguje. V prípade žiadze o interaktivitu nechsapáči facebook grupa. A v sobotu sa oslavuje.

AndyBebeBibaDa­nielElekGalag­herKarolLinda­MatchoMajoSka­braňoAdrianAlex­DanielDodoĎuďoD­žoziKysoMaťaMar­tinaMiroMiroPe­terPotkanRobo­SošonVladoYxo­AndreaSvetlana­BalúBéďoDrahoš­ĎuroDuškoFilip­FlynnHuňoMartin­KýbelMarwinMi­roSlušákStajpWon­derMakyMarcel­MilošMonikaOn­drejPeterTina­BarboraBuchta­ČulákDaftDana­DanoJankaJaro­JiříJozefJuraj­JuraKrkavecKu­preLacoLacoLa­coLajoLeďoLubo­LuciaMarošMaroš­MartinMartinMar­tinaMišoMr.Plo­cOlegPeterTomá­šUgriVladoŽaluď­ka

(xlx)