Aj Bratislava bola miestom, kam 21. augusta 1968 vtrhli tanky, aby zničili slobodu. Ladislav Bielik ich zachytil na svojej slávnej snímke Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom.
Fotografia, ktorá sa stala ikonou nenásilného odporu a v roku 1968 bola zaradená do výstavnej kolekcie World Press Photo, zobrazuje stojaceho Bratislavčana Emila Galla pred tankom, ráno, v prvý deň okupácie. Vďaka zahraničným agentúram a médiám sa fotografia dostala do celého sveta a spolu s ňou aj obraz napadnutej zeme.
Originálny negatív fotografie zo dňa, ktorý zásadne zmenil smerovanie našej krajiny bol dlhé roky ukrytý. V decembri 1989 ho syn Ladislava Bielika, Peter Bielik objavil spolu ďalšími negatívmi, v starom kufri v pivnici.
21. augusta 2024, symbolicky, v deň, kedy si pripomíname začiatok násilnej okupácie našej krajiny, bola v priestoroch DPOH umiestnená signovaná, originálna zväčšenina fotografie Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom.
Peter Bielik ju daroval divadlu, aby mohla byť všetkým verejne prístupná. Fotografiu bude dočasne sprevádzať výstava ďalších 14 snímok Ladislava Bielika z cyklu August 1968 a diváci a návštevníci divadla si ju budú môcť pozrieť do konca októbra.
V inscenácii Pozsony Dance Club som našiel oboch svojich rodičov Ladislava Bielika a Alicu Bielikovú. S nekompromisnou pravdivosťou sa mi ich príbehy vynorili v časti o okupácii z augusta 1968, ale aj v piesni Vivat Slovakia z roku 1994. Darovanie originálnej zväčšeniny fotografie Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom Divadlu Pavla Országha Hviezdoslava je mojím prejavom vďaky za poznanie a silné emócie, ktoré mi inscenácia priniesla, hovorí Peter Bielik.
Trvalé umiestnenie fotografie Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom v DPOH je spojené s crowdfundingovou zbierkou na platforme Donio, ktorej zámerom je získať od darcov a fanúšikov divadla financie na realizáciu inscenácie Bratislavské srdce o živote Bratislavčanky Alžbety Günterovej-Mayerovej.
Výnimočná slovenská vedkyňa, historička umenia, pedagogička a priekopníčka ochrany pamiatok a múzejníctva, sa významným spôsobom zaslúžila o záchranu nášho kultúrneho dedičstva.
Inscenácia Bratislavské srdce autorky Anny Gruskovej, v réžii Mariany Luteránovej, bude mať v DPOH premiéru v decembri 2024 a nadviaže na dramaturgickú líniu autorských hier o osobnostiach Bratislavy. V minulom roku uviedlo DPOH hru Pressburger Fight Club, o významnom Bratislavčanovi, Imrichovi Lichtenfeldovi, zakladateľovi obranného systému Krav Maga.
Vážim si, že Peter Bielik je ochotný spojiť slávnu fotografiu svojho otca s našim divadlom. Vážim si, že prečítal našu snahu prispieť k dôležitosti chápania slobody. Skúsenosť nás učí, že sloboda nie je zadarmo, treba ju brániť aj proti hlavniam tankov a robiť v jej mene i odvážne a zdanlivo vopred stratené veci. Keď sme našu kampaň ohlásili na sociálnych sieťach, boli sme opäť zavalení nenávistnými komentármi, ktoré spochybňovali hrdinstvo ľudí z augusta 68, relativizovali okupáciu. Ak sa v spoločnosti nezhodneme ani na elementárnych dejinných faktoch, tak sa nedokážeme zhodnúť ani základných hodnotových nastaveniach, ani na interpretáciách súčasných udalostí. Neviem, ako sa dá dostať z tejto nekonečnej králičej nory, v ktorej padáme stále hlbšie, vyššou rýchlosťou a stále sme nenarazili na dno. Viem len jedno, že kultúra a umenie nám môžu pomôcť prekročiť rubikon, hovorí riaditeľka DPOH Valeria Schulczová.
V sezóne 2024/2025 plánuje DPOH okrem Bratislavského srdca priniesť divákom v premiére ďalších päť inscenácií. Prvou z nich bude 13. septembra inscenácia Zombies kolektívu autorov, v réžii Jána Šimka, ktorá je štvrtou časťou projektu Generácia Z, zameraného na mladých divákov.
Ďalšími budú spasitel.sk s podtitulom Z tejto krajiny neodídem Petra Scherhaufera v réžii Michala Spišáka, Sonety Pavla Országha Hviezdoslava, v réžii Davida Pašku, Hitlerov prezident, autoriek Madeline Vadkerty a Ľuby Lesnej, v réžii Valerie Schulczovej, Noc v Istanbule Kristiána Lazarčíka, v réžii a úprave Alžbety Vrzguly.
Súčasťou programu divadla budú tiež scénické čítania, ktoré vzniknú ako reakcia na aktuálne dianie v našej spoločnosti.
V máji 2025 oslávi DPOH 70 rokov od svojho otvorenia.
Ambíciou DPOH a zámerom jeho tvorcov je snaha pochopiť našu minulosť, nebáť sa za ňou obzrieť, konfrontovať ju, byť k nej kritický a nezatvárať pred ňou oči a nezabúdať na ňu pri pohľade do budúcnosti.
