Film bol vlani pri príležitosti svojho 25. výročia digitálne reštaurovaný a Filmotéka Kina Lumière ho premietne v cykle Carte blanche, do ktorého tentoraz vybral svoje obľúbené filmy estetik Peter Michalovič. Takmer osemhodinový film sa bude premietať s dvomi prestávkami od 11.00 hod., pri zabezpečení a dodržaní epidemiologických nariadení.

„Satanské tango Bélu Tarra je filmové dielo, ktoré ma okamžite zaujalo,“ hovorí o filme estetik Peter Michalovič. Cyklus Carte blanche mu je venovaný pri príležitosti 60. narodenín, ktoré oslávil v januári tohto roka, a kino ho v septembrovom termíne uvádza po jeho preložení z marca v dôsledku pandemickej situácie. „Zasiahlo ma predovšetkým nesporne originálnou autorovou estetikou a poetikou, natoľko osobitou, že každý, kto by sa ju pokúsil napodobniť alebo využiť, zákonite by skončil ako epigón či dokonca babrák. Tarr dokáže lepšie ako ktokoľvek iný komponovať obrazy pre veľké filmové plátno, vďaka čomu pôsobia monumentálne, a zároveň nie sú patetické. Inak povedané, ich tvorca má cit pre mieru, a preto nás dokáže nenápadne zaviesť do ríše vznešeného.“

Film sa odohráva v malej upadajúcej poľnohospodárskej osade, obývanej len hŕstkou ľudí. Celé dni trávia pitím alkoholu, táraním nezmyslov a čakaním na to, že ich niekto z ich zapadákova odvedie niekam, kde začnú nový život. Vyviesť do nového sveta ich má falošný prorok Irimiáš a jeho adlátus Petrina. Irimiáš v nich vzbudzuje veľké nádeje a tých, čo mu uveria, uvrhne ešte do väčšej biedy a dezilúzie. Film ukazuje príbeh materiálneho a duchovného úpadku jednej komunity, no možno ho chápať ako univerzálnu metaforu plazivých apokalýps, ktoré sa odohrávajú v rôznych miestach nášho sveta. Béla Tarr film nakrútil na základe rovnomenného románu Lászla Krasznahorkaia, Kino Lumière ho uvedie s lektorským úvodom Petra Michaloviča.

Okrem Satanského tanga sa v septembrovom cykle Carte blanche premietnu vo výbere Petra Michaloviča ešte tri filmy, a to western Richarda Brooksa Profesionáli (1966), dráma Spalovač mrtvol (1968) Juraja Herza a film Fitzcarraldo (1982) Wernera Herzoga. „Vybral som filmy, o ktorých som vedel, že sa k nim určite raz vrátim, avšak vedel som aj to, že ich chcem vidieť na filmovom plátne a nie na obrazovke televízora či počítača,“ povedal o svojom výbere Peter Michalovič. „Tieto pohyblivé obrazy sú totiž komponované pre veľké plátno a malá plocha obrazovky im uberá niečo dôležité, niečo, čo však napriek úprimnej snahe nedokážem priamo a hlavne jednoznačne pomenovať. Možno je to čosi ako analógia atmosféry, akési zvláštne fluidum či kvintesencia, čo prechádza pohyblivými obrazmi, hovoreným slovom, zvukmi, hudobnými tónmi a spája ich do celku, ktorý je vždy viac, než súčet jeho jednotlivých častí. Táto atmosféra je prítomná v každom zábere či obraze, od začiatku do konca je viditeľná a počuteľná, a preto ma ako diváka fascinuje. Ako estetikovi mi zase kladie húževnatý odpor, bráni sa každej interpretácii a zrejme preto mám neutíchajúcu potrebu vracať sa k týmto filmom a klásť im nové otázky.“

Filmy podľa výberu Petra Michaloviča v cykle Carte blanche, v ktorom osobnosti z oblasti filmového a kultúrneho života pri príležitosti výročí majú možnosť vybrať pre nich dôležité alebo zaujímavé filmy, uvedie Filmotéka Kina Lumière počas septembra. Cyklus v sobotu 19. septembra otvorí sedem a pol hodinový film Satanské tango, ktorý sa vzhľadom na svoju dĺžku bude premietať s raňajkami a dvoma prestávkami od 11.00 hod.

-------------

Priebeh projekcie filmu Satanské tango 19. septembra:

10:30 – raňajky v Lumièri (káva a croissant v cene lístka)
11:00 – 13:40 – začiatok predstavenia: lektorský úvod Peter Michalovič, kapitoly 1 – 3 (137´)
13:50 – 16:00 – kapitoly 4 – 6 (124´)
16:30 – 19:30 – kapitoly 7 – 12 (177´)

Program cyklu Carte blanche: Peter Michalovič:

19. septembra (sobota) – 11:00 – Satanské tango, r. Béla Tarr, 1994, 438‘

23. septembra (streda) – 18:20 –  Profesionáli, r. Richard Brooks, 1966, 110‘

24. septembra (štvrtok) – 18:20 – Spalovač mrtvol, r. Juraj Herz, 1968, 96‘

26. septembra (sobota) – 18:20 – Fitzcarraldo, r. Werner Herzog, 1982, 150‘