Arogantný mizantrop, závislý na liekoch a zároveň génius medicínskej diagnostiky. Zahrať Dr. Housa s takým obrovským úspechom vyžaduje herecký talent a zároveň úplné odovzdanie sa postave. Hughovi Lauriemu sa to podarilo dokonale. Seriál mal osem sezón a Hugh Laurie dosiahol desiatky nominácií a ocenení filmovej kritiky. Dokonca sa zapísal do Guinessovej knihy rekordov ako najsledovanejšia hlavná postava televízie za rok 2011 s ohromnými 81,8 miliónmi divákov v 66 krajinách sveta.

Tieto úspechy zaraďujú Hugha Laurieho medzi hviezdy prvej veľkosti. Svoj hudobnícky kumšt síce už ukázal v predošlom období, najmä v britských komediálnych seriáloch A Bit of Fry & Laurie a Jeeves and Wooster, ale po ukončení Dr. Housa naštartoval hudobnú kariéru na plný úväzok. Ako výborne zarábajúcemu hercovi svetového formátu mu zjavne nejde o peniaze a robí to od srdca a kvalitne. Nie komerčný pop, ale blues. To sa nevidí zrovna často.

Zrelý Angličan, vo veku jemne cez 50 rokov, hrajúci americký blues. Mierny oxymoron, ale to je presne Hugh Laurie. Jeho záujem o tento hudobný žáner pochádza z detských čias: „V rádiu som počul pesničku Willieho Dixona a odvtedy to mám v sebe.“





V jeho predošlých filmoch a aj v seriáli Dr.House sa dostal k slovu s gitarou a klavírom. V jednom z rozhovorov vysvetľuje, že za tým nebol zámer postupne z neho vytvoriť hudobnú hviezdu. Chceli vytvoriť paralelu na Sherlocka Holmesa a jeho posadnutosť husľami, pričom tam nebola snaha o kopírovanie, ale dokreslenie postavy. Vyjadrenie hudbou výborne dopĺňalo racionálnu stránku Dr. Housa. Hudba má svoju improvizačnú a kreatívnu stránku, ktorá vyjadrovala Housove túžby, ktoré sa neodvážil povedať slovami.

On hrá tak trochu aj seba samého. Jeho boj s depresiou je verejne známym faktom. Bojoval s pocitom, že je taký úspešný nezaslúžene. Posledné obdobie natáčania seriálu popisuje ako „postupne padajúcu hmlu plnú zmätku a pochybností“ a jeho „verziu šťastia bola nebyť šťastným“. Určite aj toto je dôvod prečo presedlal na hudbu.

A spravil nielen to. Angažuje sa v niekoľkých charitatívnych organizáciách pomáhajúcim v Afrike. Všetky zarobené peniaze z jeho účinkovania v reklame na kozmetiku L'Oreal išli do týchto aktivít.


Jeho debutový album Let Them Talk z roku 2011 je zbierka bluesových štandardov, ktoré má rád, v ktorých sa vidí. Album sa predal milión krát a nasledovalo šesťmesačné turné po Európe, Amerike, Južnej Amerike a Rusku. Zahral aj v neďalekej Viedni. Nehráva sólo, na koncertoch aj albumoch ho sprevádza The Copper Bottom Band, šiesti hudobníci, s ktorými si veľmi dobre rozumie.

„Splnil som si sen. Byť muzikantom na turné je fantastický život“, hovorí v ďalšom z rozhovorov. „Zahráte koncert, ktorý vás nesmierne baví. Potom nastúpite do autobusu, dáte si pár pohárikov whisky, uložíte sa spať a na druhý deň ste v úplne inom meste, v inej krajine. A ďalší príjemný koncert. Veľmi ma to baví.“





Občas je na to potrebná aj veľká dávka odvahy. Napríklad americké mesto Nashville, mekku country music, nazval svätým mestom a pred vlastným koncertom prejavil obrovký rešpekt pred tamojším publikom: „Angličan príde do Nashville a zaspieva miestnu hymnu The Tennessee Waltz. Nezačnú náhodou diváci vyťahovať hnilé ovocie alebo pištole?“. Nezačali.

Hugh Laurie bol zaskočený úspechom albumu Let Them Talk. Sám hovorí, že jedna vec je koncert, kam si kúpite lístok, často z dôvodu, že chcete vidieť toho herca. No kúpiť si album, kde chýba vizuálna stránka koncertu a navyše v dobe, keď sa tak veľa hudby obskúrnymi cestami ťahá cez internet, to už je iná káva.

Aktuálny album Didn’t It Rain, ktorý vyšiel v máji 2013, obsahuje 14 známych bluesových klasík v interpretácii Hugha Laurieho a opäť The Copper Bottom Band. Laurie sa niekoľkokrát vyjadril, že sa nepovažuje za sólistu, ale že sa mu veľmi dobre hráva práve v kontexte kapely. Napriek tomu, že na koncertoch je hlavnou „atrakciou“ práve on, na albume je rovnocenným hudobníkom.



Na umelca, ktorého primárna kariéra je herectvo, je to veľká pochvala a zhoduje sa na tom väčšina kritikov. Okrem toho oceňujú, že sa nepustil do egotripov, ktoré zničili veľa reinterpretácií zrelých skladieb akéhokoľvek žánru. Práve naopak, pristupuje k hudbe s citom a rešpektom. Na druhej strane, večne nespokojní kritici, očakávajú na ďalšom albume jeho vlastné skladby. Možno sa dočkáme, aj keď zrovna pri ňom je možné všetko.


S odpoveďou na otázku, či uprednostňuje hudbu pred herectvom, neváha ani sekundu: „jednoznačne áno“. Takže môžeme očakávať zaujímavý hudobný zážitok, hudobníka, ktorý naplno presedlal z fenomenálneho hereckého úspechu do hudby, ktorú má rád. Je to riskantná cesta a tak trochu proti prúdu, ale práve takto sa rodia tie najuznávanejšie osobnosti nielen umeleckého sveta.

Hugha Laurieho s kapelou môžete vidieť naživo už 21. júla 2014 v Aegon Aréne NTC v Bratislave.

Alex K.

Zdroje: Hugh Laurie Blues, Guardian, Tennessean, Telegraph, Huffington Post a ďalšie.