Maliarska produkcia Viktorie Langer je v mnohých ohľadoch zvláštna. Ako priliehavejšie slovo sa však viac ponúka anglický výraz strange, v ktorom je viac obsiahnutá náročnosť pochopenia či istá osobitá protirečivosť pod povrchom veci. Tento dojem však nie je spôsobený len dôrazom na intuitívnosť, autentickosť či experimentovaním s farbami a textíliami, vďaka ktorému autorka dosahuje neobyčajné maliarske kvality. Nie je to napokon ani expresívnosť, zbavená modernistickej floskuly, ktorá chápala umelecké gesto ako výraz neustále meniacej sa identity umelca. Viktorie Langer sa totiž prostredníctvom svojich diel oveľa viac vzťahuje k vonkajšej realite. Koreň problému jej práce sa skrýva vo vzťahu figurálneho a abstraktného.

Kategória abstraktného, ktorú tu použijem v oveľa širšom význame, ako ju poznáme z tradície nezobrazujúceho umenia, sa v tomto prípade ocitá v službách figurálneho.

Figúra, ako reprezentácia ľudského tela, totiž zostáva špecifickým spôsobom prítomná aj v prípadoch diel, kde ju nevieme jasne rozpoznať či zrakovo identifikovať. Je sprítomnená prostredníctvom niečoho výsostne abstraktného – nepatrných stôp, náznakov či otlačkov.

Efemérna charizma, subtílna povrchová pôsobnosť, aura či istá vôňa určitej neidentifikovateľnej osoby, ktorá je zažraná hlboko do látky textílií – to je to,  vďaka čomu je v jej tvorbe neustále zachovaný ľudský atribút, a to aj v prípade, keď sledujeme na prvý pohľad abstraktné dielo. Tieto náznaky niekedy absolútne neprítomného ľudského tela boli v minulých prácach obsiahnuté už v zvolených predmetoch každodennej reality, ktoré autorka používala ako maliarske médium; v plachtách, prestieradlách, matracoch, gaučoch, prikrývkach.
Všetky tieto predmety pochádzali z druhej ruky, a tak v sebe niesli reálne stopy pôvodných majiteľov.

V aktuálnych obrazoch, prezentovaných na výstave Human aroma v galérii Zahorian & Van Espen, sa spomínaný ľudský atribút vyskytuje už v samotnom formáte, ktorý autorka volí vo vzťahu k veľkosti človeka s rozpaženými rukami. Je však prítomný aj v predmetoch a objektoch, ktoré ľudia zanechali za sebou na zemi, a s ktorými autorka ďalej pracuje. Plátna či objekty Victorie Langer operujú na jej aktuálnej sólovej výstave vo zvláštnej sfére náznakov, čím neustále znemožňujú jednoznačnú interpretáciu, ktorá by pohodlne kĺzala po povrchu. / Erik Vilím

------------------

Viktorie Langer (1988) je absolventkou Ateliéru malba 2 na Akadémie výtvarných umení v Prahe, kde tiež pôsobila v Ateliéri hosťujúcich pedagógov Floriana Pumhösla a Silke Otto-Knapp. Zúčastnila sa mnohých skupinových výstav, ako napríklad Against Nature (Národná galéria v Prahe, 2016, kurátori Edith Jeřábková a Chris Sharp) či Alone (Sør-Troms Museum, Trastad, Nórsko, 2016). V rokoch 2017 a 2018 prezentovala svoju tvorbu na niekoľkých samostatných výstavách, medzi nimi aj Hormones Harmony (The Czech Centre Window Gallery London, kurátorka Andrée Cooke) či Caramello (Oblastní galerie v Liberci, kurátorka Karina Kottová). V rokoch 2017 a 2018 taktiež absolvovala rezidenčný program „artist in residence“ v Rotterdame. Bola finalistkou Ceny Jindřicha Chalupeckého (2017). Žije a pracuje v Prahe.