Vystavujúci autori: Ľuba Bakičová, Jakub Berdych, Ilja Bílek, Václav Cigler, Ašot Haas, Pavol Hlôška, Jana Hojstričová, Patrik Illo, Andrej Jančovič, Milan Knížák, Pavel Mrkus, Matej Krén, Michal Lacko, Oliver Leššo, Palo Macho, Lukáš Mjartan, Štepán Pala, Zora Pallová, Jiří Pelcl, Gizela Šáboková, Patrícia Šichmanová, Petr Stanický, Alexandra Stencel, Laco Teren

Kurátorka výstavy: Naďa Kančevová

Galéria Nova v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy otvorí 5.decembra výstavu dvadsiatich štyroch slovenských a českých autorov, naprieč všetkými generáciami, žánrami i pomyselnou mediálnou hierarchiou. To čo jednotlivé vystavené práce spája, je sklo,ako materiál veľmi špecifickej vizuality a technológia s určitými vopred danými možnosťami a limitmi spracovania.

Výstava je reakciou na pretrvávajúce diskusie ohľadom posunov v chápaní skla ako vizuálneho média v súčasnosti. V rámci týchto diskusií sa často vynára otázka: Je súčasné sklo skôr záležitosťou materiálu, konceptu alebo úžitkovej hodnoty? Cieľom výstavy je predstaviť verejnosti rôzne kontrastné polohy súčasného skla naprieč všetkými generáciami autorov pôsobiacimi v Čechách a na Slovensku i naprieč pomyselnou mediálnou hierarchiou. Svoje miesto tu popri sebe nachádzajú dizajnové sady navrhnuté pre firmy Vicenza či Rona, sklenené plastiky, ale aj konceptuálne ladené objekty.
Okrem diel „bytostných“ sklárov sme do výstavy zaradili aj práce autorov, ktorí sa natívne pohybujú skôr v iných médiách (maľba, fotografia, video či koncept) a sklo pre nich predstavuje iba jednu z možností umeleckého vyjadrenia. Ich vzdialenejší vzťah k tomuto médiu či nadhľad pomáha odhaľovať nové polohy sklenej hmoty a zasadzovať ju do prekvapujúcich kontextov.

Hoci tradíciou podobných výstav je inštalovať skôr „nabielo“ pri plnom svetle, aby vyznela formálna krása sklenených artefaktov, v prípade aktuálnej výstavy sa objekty a ich kontúry zámerne zatemňujú. Viac ako o jednotlivinu, uzavretú do seba, tu ide o komplexnú „zážitkovú“ formu prezentácie, kde dôležitú úlohu zohráva audiovizuálny materiál a svetelná réžia. Vystavené objekty sa pred divákom zjavujú postupne  ̶  sú nasvecované vždy paralelne s krátkou výpoveďou svojho autora na videozázname. Touto cestou sa snažíme vtiahnuť diváka do zákulisia tvorby a sprostredkovať mu rôzne, niekedy aj kontrastné postoje, prístupy, inšpiračné zdroje, príbehy a emócie, ktoré stoja na pozadí jednotlivých vystavených prác.
Výstava ako celok je nielen transgeneračným dialógom, ale aj stretom rozdielnych svetov i spôsobov myslenia. To, čo jednotlivé objekty spája, je sklo, ako materiál veľmi špecifickej vizuality a technológia s určitými vopred danými možnosťami a limitmi spracovania.