Beštiár (alebo Sedem nových smrteľných hriechov) je projekt umelca Rubena Ochou redefinujúci ikonických sedem smrteľných hriechov katolíckej cirkvi a prispôsobujúci ich modernej dobe vysokého morálneho úpadku. Každý z hriechov je v sérii reprezentovaný alegorickou snímkou vytvorenou z jedinej fotografickej expozície, vyvolanej a vytlačenej na kameň. Na každom obraze je tiež prítomné zviera – či už známe alebo exotické –, čo profánne akty povyšuje na moderný mýtus.    

Beštiár ako žáner má svoje korene v klasicistických a stredovekých súhrnných spisoch o zvieratách. Od žaltárov stredovekého Francúzska a Anglicka po zápisníky Leonarda Da Vinciho a maľby Henriho de Toulouse-Lautreca sú zvieratá dlhodobo znakmi morálnych ponaučení. Literárne beštiáre Jorgeho Luis Borgesa a Julia Cortázara z Latinskej Ameriky preniesli starý žáner svojím opisom imaginárnych zvierat do 20. storočia. Pokračujúc v tejto tradícii Beštiár (alebo Sedem nových smrteľných hriechov) od Rubena Ochou pozdvihuje žáner na nové stupne morálnej a politickej kritiky 21. storočia.    

Redefinícia siedmych smrteľných hriechov si vyžaduje istý stupeň trúfalosti: a je nádej, že táto trúfalosť patrí do Ochoovho zoznamu nerestí, kamkoľvek sa divák rozhodne ju zaradiť.  

Výroba každej zo snímok  tejto série je výsledkom vyše pätnástich hodín vyvolávania filmu. Sedem snímok Beštiáru začalo svoj život vo forme jednoduchých fotografických expozícií nedotknutých Photoshopom, ktoré boli neskôr vyvolané a vytlačené priamo na jantárovo tónovanú vápencovú dosku bohatú na fosílie získanú z Yucatánu v Mexiku. Technika využívaná pri vyvolávaní snímok je jedinečná a založená na umelcovej modifikácii niekoľkých fotografických receptov z 19. storočia, ktoré zahŕňajú mesiace príprav, chemických analýz a testov. Výsledkom je fotografia merajúca 92 x 152 cm a vážiaca viac než 48 kg – monumentalita Beštiáru (Siedmych nových smrteľných hriechov) je hmatateľná a úplne zámerná: fyzická robustnosť dopĺňa veľkosť morálnych otázok pokladaných touto fotografickou sériou.