Spoločnosť Accace Slovakia a ag. Amymon predstavujú výstavu obrazov slovenského výtvarníka Roberta Polanského.
Kurátorka výstavy: Ľudmila Pašková
Robert Polansky svoj výtvarný program a umelecké ambície cieľavedome budoval a buduje nielen na teoretickej úrovni. Získané znalosti a skúsenosti formuluje v rôznych námetoch i výtvarných technikách. Doménou jeho súčasnej tvorby sú akryly a konceptuálne umenie.
Je známe, že od umenia sa očakáva sústavná inovácia a istá originálnosť, ktoré sú spolu s pochopením umelcových zámerov a špecifikovaných námetov faktormi konkurujúcimi šíreniu trhového, skomercializovaného umenia.
Polansky prostredníctvom svojich artefaktov, v ktorých využíva rozmanitosť techník, materiálov, námetov a zámerov, vyzdvihuje individuálnu subjektívnosť. V jeho tvorbe možno zaznamenať viacznačnosť, tajuplnosť, prekrývanie a asociatívne prepájanie zjavných i skrytých významov – intelektuálny, zmyslový, výtvarný hedonizmus. Avšak tieto vlastnosti umelcovej maľby musí vnímateľ diela dokázať objaviť, pretože na prvý pohľad nie sú čitateľné a vypovedateľné. Hľadať myšlienku a podstatu umeleckej výpovede. Vnímateľ môže dešifrovať v jeho diele ponúknuté: či v črtách ľudskej tváre, v civilistických sujetoch nachádzať vlastnú intímnu individualitu v sivom a mnohotvárnom spektre davových situácií predimenzovaných sídlisk, nájsť seba, „svoje výpovede“ a on ich ponúka. Archetypom, bodom, čiarou, ready madom. V jeho dielach sa odráža abstraktné i expresívne. Možno konštatovať, že za zdanlivo jednoduchým námetom sa skrýva osobnosť autora a odkrývaním výtvarných i mimo výtvarných významov kompozícií treba uvažovať o jeho vzťahu k svetu a o jeho individuálnej hierarchii hodnôt – sú pozitívne. Robert Polansky vo svojich dielach vraví o subjektívnom prežití duchovnej i materiálnej podstaty bytia, zdanlivo jednoduchých, ale vypovedajúcich o objektívnych zákonitostiach princípov harmónie. Autor kladie vo svojich prácach veľký dôraz na farebnosť – kontrastnú, výbušnú, ale súčasne citlivo vyváženú v tom- ktorom námete. Keď chceme poňať kompozíciu diela „minimalisticky“, začíname vnímať priestor – nekonečna a súčasne detailu, ktorý nás vtiahne do motívu a sujetu vyrieknutého autorom.