V prierezovej výstave v bratislavskej Flatgallery predstavuje od 7. mája svoje práce z posledných troch rokov nádejná umelkyňa a dvojnásobná finalistka súťaže Maľba Nadácie VÚB. Paulína Halasová je citlivou pozorovateľkou fenoménov života v súčasnej spoločnosti. Ten je poznačený naším „druhým životom“ na internete a sociálnych sieťach, ktoré zostrujú pestovanie vlastného imidžu a dravý hon na pozornosť a uznanie. V období karantény sme sa však k online priestoru upli aj s túžbou po pozitívnych odkazoch a emóciách. Paulína Halasová prepája tieto protipóly pomocou gýča. Berie ho na milosť, vediac že to nie je forma, ale jej povrchné a neoriginálne použitie, čo robí gýč gýčom.

V realistickej maľbe tak kombinuje práve prvky, vnímané ako pokleslý gýč: jelene, šelmy, motýle, exotické a historické interiéry. Toto zahltenie má za následok nerealistickú snovosť jej obrazov a paradoxnú odľahčenosť: je to gýč, ktorý sa neberie vážne. Osadenstvo jej obrazov tvoria často predátori v ľudskej i zvieracej podobe, ktorí neľútostne bojujú o aktuálne komodity – o úspech, lajky či pozornosť. Paradoxne však prezentujú i akúsi prevrátenú verziu budhistického učenia. Jej postavy si napriek dravosti sebavedomo vychutnávajú prítomný okamih a nenechajú sa ničím vytrhnúť zo svojho pokoja.

Halasová sa dotýka i otázky tzv. “konca maľby“ a to v osobnom i umenovednom slova zmysle. S ľahkosťou a vtipom načrtáva otázniky ohľadom kategórií „dobrého“ a „zlého“ umenia a vlastného postavenia v ňom. Jej túžba po autenticite prekonáva všetky dogmy, pózy a nepísané pravidlá umeleckého úspechu.

V najnovších dielach siaha aj po zjednodušení a jej naivistický posun vyústil do podoby akejsi ľudovej internetovej „estetiky rozkošnosti,“ ktorú by sme mohli označiť za istú podmnožinu gýča. Z šeliem sa stali tygríky, z ironických póz smajlíky a emotikony. Aj autoportrét sa zmenil na zrkadlo, ktoré deklaruje: „I am not an artist I am your reflexion."