Názov výstavy Kataríny Bekéniovej Kvietikovej Terra Incognita nie je vôbec náhodný, práve naopak. Presne definuje jej súčasný status quo. Prvýkrát sa vo svojom výtvarnom prejave neuchyľuje k vyjadreniu myšlienky figúrou či určitou realistickou popisnosťou. Našla nový smer abstrakcie, kde je možné spracovávať tému úplne iným spôsobom. Farba, tvar, línie a štruktúry jej pomáhajú objavovať a realizovať, čím sa chce vyjadriť na plátne, preglejke či papieri. Nechce veľa rozprávať, chce ukázať vášeň a nebojácnosť. Prijať a riadiť náhodu, aby ani náhodou nebola samoúčelná. Vedieť presne viesť štetec, nech poslúcha hlavu a podriadi sa vopred danej štruktúre. Farby, ktoré doteraz ignorovala, sa jej zrazu zjavujú na palete. Až pri samotnom tvorivom procese si uvedomila, že tieto zmeny nie sú náhodné. Podvedome a neskôr aj vedome do maľby prenáša kus tapisérie. Vždy ju fascinovali detaily stvorené vlnou. Preniesť ich na plátno je veľmi ťažké, ale ona sa pokúša zachytiť jej ľahkosť a pretaviť ju do média maľby.

Grafické listy – monotypie sa následne odvíjajú od dynamiky maľby. Katarína sa vo svojich najnovších dielach pokúša spojiť, prepliesť a uviesť do dialógu tieto tri úplne rozdielne techniky. Čoho sa naozaj nevie a nechce zbaviť, je forma linky ako takej. Práve ona jej pomohla nadviazať dialóg medzi špeciálnym typom netkanej tapisérie – arttexom, maľbou a grafikou. Linku používa úplne podvedome, čo pravdepodobne súvisí s jej grafickým školením. Čiara je súčasťou celej jej tvorby a pomohla jej otvoriť i nový svet abstraktnej maľby.

Kurátorka: Bohunka Zamecová