Mesiac fotografie 2017
Vstup: 5€

Miesto: Dom umenia, 2. poschodie, Nám SNP 12, Bratislava
Denne od 11:00 - 19:00

---------------------------------

„Začal som fotografovať v roku 1967,“ spomína Bruce Gilden. „Ale Bruceom Gildenom som sa stal až vtedy, keď som začal používať blesk, v roku 1981. Vtedy som si uvedomil, že keď už nemôžem byť lepší ako  Henri Cartier-Bresson, môžem byť najlepším Bruceom Gildenom.“    Gilden opustil otvorenú scenériu Coney Island. Cítil sa byť pripravený čeliť uliciam New Yorku. „Rozhodol som sa používať blesk, prísť veľmi blízko a využiť svoju atletickú postavu a dostatok energie na fotografovanie mesta.“

 New York je vertikálne mesto plné kontrastov svetla a neustáleho pohybu. „V New Yorku musíte byť rýchly,“
 vysvetľuje fotograf. „Svieti slnko, je zatiahnuté, ľudia chodia popred vás. To nie je ako fotografovanie niečoho, čo je perfektne pripravené.“   Ďalších tridsať rokov sa medzi zákazkami, osobnými projektmi, grantmi a úlohami po celom svete vracal do svojho najobľúbenejšieho prostredia, New Yorku, a špeciálne na Piatu avenue. „To, čo ma asi najväčšmi priťahuje,“ vysvetľuje, „je, že nikdy nev+šiete, čo nájdete za najbližším rohom. Myslím si, že to je úplne super. Keď pracujem v New Yorku, sú miesta, kam chodím stále, ale nikdy neviem dopredu, čo tam nájdem. Nie vždy je to len jeden idúci človek. Môžu nastať rôznorodé situácie. Tá nepredvídateľnosť ulice je to, čo ma najviac fascinuje.“  

Ako napísal spisovateľ Hans-Michael Koetzle: „Gildena zaujímajú ľudia, typy a charaktery vo svete sociálnych rozdielov, anatomické kontrasty a fyzické zvláštnosti.“ Fotograf reaguje na ľudské tvary a formy a francúzsky spisovateľ Pierre Borhan vysvetľuje, že „toto hľadanie formy hovorí o úprimnom záujme o ľudí sprevádzanom empatiou“ . Gildenovi sa podarilo zvládnuť tak dokonale to, čo Pierre Borhan nazval „jeho humor kontrastov“ , až vás jeho postavy prinútia sa usmiať, no nikdy vás nerozosmejú. „Nie je to jednoduché,“ hovorí fotograf, „je tam veľmi tenká čiara smerom ku karikatúre“ . Čo Bruce Gilden hovorí o ľuďoch, ktorých odfotografoval, je jedným z najintímnejších tvrdení o fotografii: „Milujem ľudí, ktorých fotografujem. Povedal by som, že sú mojimi priateľmi. Nikdy som väčšinu z nich nestretol, alebo ich nepoznám vôbec, no cez moje fotografie s nimi žijem.“