výstava
Andrej Barčík / Osou cez horizont

Galéria Nedbalka pozýva na výstavu slovenského maliara obdobia moderny Andreja Barčíka.

Táto akcia sa konala v minulosti

Kurátorka: Lucia Žilíková

Kroky Andreja Barčíka (1928 – 2004), výtvarne aj organizačne aktívnej osobnosti, neboli nesmelým balansovaním, ale zanechali v slovenskom modernom umení nezmazateľnú stopu. Jeho meno je späté so Skupinou Mikuláša Galandu, v ktorej sa stretli názorovo nekonformní umelci s dobovými estetickými doktrínami. Barčík vytvoril jedinečnú výtvarnú techniku a zdokonaľoval ju s intuíciou vášnivého človeka a s vedomou taktikou konštruktívneho umelca. V zdaní priestoru naznačeného čiarou horizontu budoval z vypočítaných línií a kontrastov zátišia dobre známych kuchynských predmetov, lámp, fliaš, rukavíc a hracích kariet.

Od polovice päťdesiatych rokov vznikali v jeho ateliéri premyslené kolážové konfigurácie bez popisných detailov, na ktorých dáva vyniknúť kontrastom a štruktúre papiera upraveného monotypiou. Okrem zátiší zobrazoval aj figúry a časť svojej tvorivej energie sústredil na skratkovité zachytenie čŕt ženskej postavy. V súlade so životnými skúsenosťami sa jeho dielo stalo dobre namierenou reflexiou v obraznej podobe terčov, ktoré sú osobným dramatickým mementom, ale aj komplexnejšou výtvarnou úvahou. Ak v Barčíkovej tvorbe existuje náhoda, je limitovaná skladbou kariet v hracom balíku, ktorý každému človeku namiešal sám život.

Andrej Barčík (1928 Závodie – 2004 Žilina) vyrastal v období poznačenom spoločenskými zmenami po vzniku Slovenského štátu a v napätom ovzduší druhej svetovej vojny. V roku 1944 sa ako šestnásťročný pridal k partizánskej skupine a po ťažkej zime sa dlhé mesiace liečil v žilinskej nemocnici. Už v tomto období veľa kreslil a neskôr nastúpil na pražskú súkromnú školu pre aranžérov a dekoratérov (1946 – 1948). Hodiny strávené v pražskej Národnej galérii pred dielami Bohumila Kubištu, Emila Fillu a ďalších umelcov sa preňho stali dobrým úvodom k porozumeniu kompozičnej konštrukcie obrazu vychádzajúcej z kontrastu svetla a tieňa.

Od roku 1948 študoval pod vedením Jána Mudrocha na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, neskôr prestúpil na Oddelenie monumentálnej a dekoratívnej maľby Vysokej školy výtvarných umení, kde sa dostal do rúk vynikajúceho umelca Ľudovíta Fullu, ktorému vtedy asistoval Ernest Zmeták. Obklopený kvalitnými pedagógmi, ale aj talentovanými spolužiakmi začal Barčík rozvíjať svoj cit pre jednoduchú lineárnu kompozíciu a geometrickú stavbu obrazu.  

Ako členovi Zväzu slovenských výtvarných umelcov sa Barčíkovi podarilo vycestovať do Kyjeva, Leningradu a Moskvy. Približne v polovici päťdesiatych rokov sa sústredil najmä na portréty, krajiny, ale aj zátišia a akty, ktoré sa stali osobitnou kapitolou jeho tvorby. Na prelome rokov 1954/1955 začal tvoriť vo svojom prvom ateliéri, ktorý si zariadil v Žiline.

Podstatnú časť Barčíkovho diela tvoria zátišia. Predmetom často ponechal iba ich čisté tvary, z ktorých vytváral vyvážené a premyslené kompozície. Línia sa stáva najdôležitejším prvkom vymedzujúcim hranice predmetu a rozmiestnenie predmetov na obrazoch má svoj vnútorný poriadok vychádzajúci z autorovej dôvery vo vlastné zmysly. Barčík sa od samého začiatku profiloval ako umelec „pevných a prostých tvarov“, zjavných aj v tvorbe ostatných členov Skupiny Mikuláša Galandu. Popri znakovom vyjadrení, redukovaní a geometrizácii tvarov zostali galandovci verní figuratívnemu umeniu, aj keď niekedy sa ocitli na hranici nefigurácie.

Od roku 1958 sa Barčík začal odkláňať od klasickej maľby a svoje ďalšie smerovanie našiel v koláži, ktorú od roku 1960 kombinoval s akvarelom. Ako metaforický prostriedok sa na mnohých Barčíkových obrazoch objavujú hracie karty. Okrem zátiší z nich vytváral aj terče, ktoré inokedy tvorili sústredené kruhy a siluety postáv, prípadne horizontálna línia, na ktorej sa v rade striedajú karty so stopami brokov.

V tvorbe Andreja Barčíka dominovala koláž, i keď na Slovensku nebola v tom čase zabehnutou výtvarnou technikou. Dôležitú úlohu v jeho maľbách, kresbách aj kolážach zohral jeho zmysel pre líniu, konštruktívny tvarový poriadok, kontrast čistých farebných plôch a štruktúr monotypie. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch vytvára diela vychádzajúce z fotografií múrov, brán a stien, ktoré sú „zdobené“ procesom korózie. Fotografický materiál plôch narušených časom a ošľahaných dažďom rozrezával a spájal. Vznikali montáže, ktoré scelil farebnou xerografiou. Barčík maľoval, kreslil, venoval sa litografii a používal makulatúry z tlačiarní. Spájal, kombinoval a nič nenechával na náhodu.

Odporúčame

Princess Diana Of Wales (UK) + Sunk Heaven (USA) + Lénok

St 15.5.2024 / T3 - kultúrny prostriedok

TIP

Mesto v perspektíve (vzdelávací kurz)

Št 18.4.2024 / Múzeum mesta Bratislavy (MMB)

TIP

Hradby samoty XIII.

4.7.2024 - 6.7.2024 / Kaštieľ Jablonica, okres Senica

TIP

Poradenstvo pri rozvode

8.4.2024 - 10.6.2024 / Staromestská knižnica - pobočka Panenská

TIP