Bielik spolu s ďalšími členmi filmového štábu (kameramanom Karolom Krškom, zvukárom Jaroslavom Plavcom, Asistentom kamery Václavom Richterom a asistentom produkcie Alexandrom Sekulom) odmietli príkaz splniť.

Zostali v Brezne a začali nakrúcať priamo v ohnisku povstaleckých bojov. Zo zachovaného materiálu Bielik po skončení vojny zostavil krátky polodokumentárny film Za Slobodu (1945). Po nástupe Komunistickej strany k moci v roku 1948 sa začala vytvárať komunistická mytológia a dejiny sa postupne prepisovali v prospech vedúcej strany.

Bielikov dokument sa stal ideologicky problematickým, keďže dostatočne nevyzdvihoval úlohu komunistickej strany. Pri príležitosti 10. výročia skončenia 2. svetovej vojny vznikol na politickú objednávku vedúcej strany rovnomenný dokumentárny film Stanislava Barabáša. Barabáš použil zábery z Bielikovho filmu, avšak vložil ich do iného kontextu, kontextu v ktorom Komunistická strana hrá tento krát hlavnú úlohu.

Réžia: Paľo Bielik, Stanislav Barabáš

Za slobodu, Paľo Bielik, 1945, 17‘
Za slobodu, Stanislav Barabáš, 1955, 64‘

Dĺžka: 81 min

Krajina pôvodu: Československo