Tri postavy príbehu majú svoje reálne predobrazy (Alexander Lukašenko a jeho syn Nikolaj,  Sviatlana Cichanovská) alebo sú inšpirované typmi  a osudmi aktérov udalostí a účastníkov protestu.

Pre lepšie pochopenie, genézu postáv vysvetlila prekladateľka do slovenského jazyka, Romana Štorková Maliti:
Starý – Alexander Lukašenko; Mladý – Nikolaj Lukašenko, najmladší syn prezidenta; Nová – Sviatlana Cichanovská; Vtáčí – štátom vycvičení a najatí vojaci, ktorí násilne potláčajú rôzne typy konfliktov a protestov na Ukrajine a v Bielorusku; Mŕtvy – postava inšpirovaná prvými obeťami bieloruskej revolúcie – 25-ročný Aljaksandr Vichor bol zastrelený už 9. augusta; 10. augusta zomrel na následky postrelenia 34-ročný Aljaksandr Tarajkovský, ktorý chcel údajne hodiť do policajtov podomácky vyrobenú bombu, po jeho zastrelení sa ukázalo, že mal prázdne ruky; Vyučujúca – postava stredoškolskej profesorky, čiastočne inšpirovaná Lídiou Jermošinovou, političkou a právničkou, predsedníčkou Ústrednej volebnej komisie, ktorá zmanipulovala tohtoročné voľby, ale tiež voľby v roku 2010 a 2015. 

Andrej Kurejčik: Urazení. Bielo(r)usko
Obsadenie: Matej Landl, Peter Ondrejička, Rebeka Poláková a ďalší
Réžia: Ondrej Spišák

Andrej Kurejčik (1980)
Autorom hry je dramatik, člen koordinačného výboru bieloruskej opozície, ktorej mnohí členovia sú prenasledovaní a perzekvovaní. Hra sa odohráva počas prvého mesiaca revolúcie a podáva obraz o stupňovaní násilia zo strany štátu. Rovnako ako o solidarite  a viere, že „pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou“. 

Predstavenie je súčasťou Noci divadiel